Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Za celoživotné dielo odovzdali Ivanovi Terenovi v máji 2007 filmovú cenu Igric (2006).
Autor TASR
Bratislava 15. mája (TASR) - Režisér rozhlasových a televíznych hier, básnik, filmový scenárista a dramaturg Ivan Teren zomrel pred piatimi rokmi 15. mája 2010 v Bratislave. S jeho menom sa spája vyše sto televíznych programov, z ktorých mnohé tvorili ťažisko slávnych bratislavských pondelkov. Zaslúžil sa aj o televíznu podobu mnohých diel slovenskej literatúry.
Narodil sa 31. augusta 1921 v Slatinke nad Bebravou. Študoval na gymnáziu v Trenčíne a v Prešove, kde zmaturoval. V roku 1948 absolvoval štúdium filozofie a slovenčiny na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (tak sa vtedy volala dnešná Univerzita Komenského) v Bratislave.
Literárne sa začal prejavovať ako stredoškolák a prispieval do viacerých časopisov. V rozhlase sa uviedol dramatizáciou Poničanovho Divného Janka (1942).
Počas Slovenského národného povstania (SNP) pôsobil v Slobodnom slovenskom vysielači v Banskej Bystrici ako hlásateľ, redaktor a režisér a redigoval partizánske noviny Mor ho!.
Od roku 1945 bol literárnym referentom a vedúcim slovesného odboru Československého rozhlasu v Košiciach. V rokoch 1946-1952 bol hercom a dramaturgom, v rokoch 1952-1955 riaditeľom Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Pracoval aj ako šéfrežisér Československého rozhlasu v Bratislave (1955-1962). V Československej televízii pôsobil v rokoch 1962-1981 ako režisér aj ako šéf umeleckých programov a viedol útvar Televíznej filmovej tvorby (1964-1971), ktorý zanikol pod vplyvom normalizačnej vlny.
Ako režisér sa umelecky profiloval v programoch literárno-dramatického vysielania v rozhlase, kde režíroval nahrávky poézie, literárnych pásiem, rozhlasových hier a úpravy divadelných hier. V televízii naštudoval v roku 1957 jednu z prvých bratislavských televíznych inscenácií Ilúzia.
V televíznej režijnej tvorbe sa orientoval na pôvodné slovenské televízne hry (napríklad Polnoc bude o päť minút, Zbojnícka mladosť, Smrť chodí po horách). Je autorom hraného dokumentárneho triptychu o Teheránskej, Jaltskej a Postupimskej dohode (1972-1973). Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria televízne inscenácie Dom Bernardy Alby (1966), Bankrot (1966), Objav v lese (1975), Ruže a sneh (1984), televízne filmy Prelom (1980), Čierny slnovrat (1984), Puto najsilnejšie (1990). Režíroval aj televízny seriál Jedenáste prikázanie (1977).
Za celoživotné dielo odovzdali Ivanovi Terenovi v máji 2007 filmovú cenu Igric (2006).
Ivan Teren zomrel v Bratislave 15. mája 2010 vo veku nedožitých 89 rokov.
Narodil sa 31. augusta 1921 v Slatinke nad Bebravou. Študoval na gymnáziu v Trenčíne a v Prešove, kde zmaturoval. V roku 1948 absolvoval štúdium filozofie a slovenčiny na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (tak sa vtedy volala dnešná Univerzita Komenského) v Bratislave.
Literárne sa začal prejavovať ako stredoškolák a prispieval do viacerých časopisov. V rozhlase sa uviedol dramatizáciou Poničanovho Divného Janka (1942).
Počas Slovenského národného povstania (SNP) pôsobil v Slobodnom slovenskom vysielači v Banskej Bystrici ako hlásateľ, redaktor a režisér a redigoval partizánske noviny Mor ho!.
Od roku 1945 bol literárnym referentom a vedúcim slovesného odboru Československého rozhlasu v Košiciach. V rokoch 1946-1952 bol hercom a dramaturgom, v rokoch 1952-1955 riaditeľom Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Pracoval aj ako šéfrežisér Československého rozhlasu v Bratislave (1955-1962). V Československej televízii pôsobil v rokoch 1962-1981 ako režisér aj ako šéf umeleckých programov a viedol útvar Televíznej filmovej tvorby (1964-1971), ktorý zanikol pod vplyvom normalizačnej vlny.
Ako režisér sa umelecky profiloval v programoch literárno-dramatického vysielania v rozhlase, kde režíroval nahrávky poézie, literárnych pásiem, rozhlasových hier a úpravy divadelných hier. V televízii naštudoval v roku 1957 jednu z prvých bratislavských televíznych inscenácií Ilúzia.
V televíznej režijnej tvorbe sa orientoval na pôvodné slovenské televízne hry (napríklad Polnoc bude o päť minút, Zbojnícka mladosť, Smrť chodí po horách). Je autorom hraného dokumentárneho triptychu o Teheránskej, Jaltskej a Postupimskej dohode (1972-1973). Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria televízne inscenácie Dom Bernardy Alby (1966), Bankrot (1966), Objav v lese (1975), Ruže a sneh (1984), televízne filmy Prelom (1980), Čierny slnovrat (1984), Puto najsilnejšie (1990). Režíroval aj televízny seriál Jedenáste prikázanie (1977).
Za celoživotné dielo odovzdali Ivanovi Terenovi v máji 2007 filmovú cenu Igric (2006).
Ivan Teren zomrel v Bratislave 15. mája 2010 vo veku nedožitých 89 rokov.
