Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Filmárovo umenie a osobnosť sa čoraz častejšie dostávali do konfliktu s oficiálnym kurzom sovietskej kultúrnej politiky. Študijnú cestu do Talianska v roku 1980 preto Tarkovskij využil na emigráciu.
Autor TASR
Zavražie/Bratislava 4. apríla (TASR) - Ruský filmový režisér a scenárista Andrej Tarkovskij je považovaný za jedného z priekopníkov moderného filmového umenia. Uznanie mu priniesli filmy ako napríklad Ivanovo detstvo, Andrej Rublev, Solaris, Stalker, Zrkadlo či Obeť. Narodil sa 4. apríla 1932 v obci Zavražie v bývalom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR) a dnes by mal 85 rokov.
Vyrastal v Moskve, kam sa presťahovala jeho matka po rozvode s jeho otcom básnikom Arsenijom Aleksandrovičom Tarkovským. V roku 1943 nastúpil na gymnázium, zaujímal sa o najrôznejšie umelecké obory, ale pľúcne ochorenie, ktoré ho zachvátilo v roku 1946 si vyžiadalo jeho dlhodobý pobyt v sanatóriu. V roku 1950 začal študovať orientalistiku a geológiu, počas štúdia zotrval takmer rok na Sibíri na expedíciách. Po návrate do Moskvy študoval na filmovej škole (1956-1960), kde vznikli jeho pozoruhodné študentské práce Ubijcy (Zabijáci, 1956) a Segodnya uvolneniya ne budet (Dnes sa nikam nepôjde, 1959).
Debutoval vojnovým filmom Ivanovo detstvo (1962). Lyrická snímka plná fantázie získala ocenenie v zahraničí, ale doma sa Tarkovskému ušla nálepka problematického autora. Povesť mu nevylepšil ani film Andrej Rublev (1966) o ikonopiscovi z 15. storočia, ktorý cenzúra považovala za alegóriu vtedajšieho sovietskeho obdobia. Ďalšie jeho filmy sú známe sci-fi snímky Soljaris (Solaris, 1972) a Stalker (1979).
Filmárovo umenie a jeho osobnosť sa čoraz častejšie dostávali do konfliktu s oficiálnym kurzom sovietskej kultúrnej politiky. Študijnú cestu do Talianska v roku 1980 preto Tarkovskij využil na emigráciu. Usadil sa v západnej Európe, kde nakrútil svoje posledné diela Nostalghia (Nostalgia, 1983) a The Sacrifice (Obeť, 1986).
Andrej Tarkovskij zomrel vo veku 54 rokov 29. decembra 1986 v Paríži vo Francúzsku.
Archív režiséra Andreja Tarkovského sa v roku 2012 vrátil do Ruska. Ojedinelú zbierku vydražila za takmer dva milióny eur regionálna vláda z Ivanovskej oblasti, kde sa jedna z najväčších osobností niekdajšej sovietskej kinematografie narodila. Archív prevzalo umelcovo múzeum, zriadené v Tarkovského rodnom dome. Súčasťou archívu, ktorého dražbu označili experti za historickú transakciu v dejinách kinematografie, sú rôzne filmárove rukopisy, korešpondencia, fotografie, audiozáznamy, či dôkazy o jeho boji o uznanie v rodnej krajine.
O duchovnom živote zosnulého tvorcu nakrútil režisér Alexander Sokurov už v roku 1987 dokumentárny film Moskovská elégia. Divadelnú hru Letná noc napísal o filmárovi švédsky herec a režisér Erland Josephson, známy nielen z najslávnejších snímok Ingmara Bergmana, ale aj z ostatných dvoch Tarkovského filmov.
Vyrastal v Moskve, kam sa presťahovala jeho matka po rozvode s jeho otcom básnikom Arsenijom Aleksandrovičom Tarkovským. V roku 1943 nastúpil na gymnázium, zaujímal sa o najrôznejšie umelecké obory, ale pľúcne ochorenie, ktoré ho zachvátilo v roku 1946 si vyžiadalo jeho dlhodobý pobyt v sanatóriu. V roku 1950 začal študovať orientalistiku a geológiu, počas štúdia zotrval takmer rok na Sibíri na expedíciách. Po návrate do Moskvy študoval na filmovej škole (1956-1960), kde vznikli jeho pozoruhodné študentské práce Ubijcy (Zabijáci, 1956) a Segodnya uvolneniya ne budet (Dnes sa nikam nepôjde, 1959).
Debutoval vojnovým filmom Ivanovo detstvo (1962). Lyrická snímka plná fantázie získala ocenenie v zahraničí, ale doma sa Tarkovskému ušla nálepka problematického autora. Povesť mu nevylepšil ani film Andrej Rublev (1966) o ikonopiscovi z 15. storočia, ktorý cenzúra považovala za alegóriu vtedajšieho sovietskeho obdobia. Ďalšie jeho filmy sú známe sci-fi snímky Soljaris (Solaris, 1972) a Stalker (1979).
Filmárovo umenie a jeho osobnosť sa čoraz častejšie dostávali do konfliktu s oficiálnym kurzom sovietskej kultúrnej politiky. Študijnú cestu do Talianska v roku 1980 preto Tarkovskij využil na emigráciu. Usadil sa v západnej Európe, kde nakrútil svoje posledné diela Nostalghia (Nostalgia, 1983) a The Sacrifice (Obeť, 1986).
Andrej Tarkovskij zomrel vo veku 54 rokov 29. decembra 1986 v Paríži vo Francúzsku.
Archív režiséra Andreja Tarkovského sa v roku 2012 vrátil do Ruska. Ojedinelú zbierku vydražila za takmer dva milióny eur regionálna vláda z Ivanovskej oblasti, kde sa jedna z najväčších osobností niekdajšej sovietskej kinematografie narodila. Archív prevzalo umelcovo múzeum, zriadené v Tarkovského rodnom dome. Súčasťou archívu, ktorého dražbu označili experti za historickú transakciu v dejinách kinematografie, sú rôzne filmárove rukopisy, korešpondencia, fotografie, audiozáznamy, či dôkazy o jeho boji o uznanie v rodnej krajine.
O duchovnom živote zosnulého tvorcu nakrútil režisér Alexander Sokurov už v roku 1987 dokumentárny film Moskovská elégia. Divadelnú hru Letná noc napísal o filmárovi švédsky herec a režisér Erland Josephson, známy nielen z najslávnejších snímok Ingmara Bergmana, ale aj z ostatných dvoch Tarkovského filmov.
