Bratislava 28. decembra (TASR) - Za šťastného človeka sa považuje slovenská spisovateľka Silvia Bystričanová, ktorej knihy pomáhajú prežiť nielen vianočný čas osamelým alebo ľuďom bez rodiny. Autorka pre TASR priznala, že jej romány čítajú v rámci terapie aj ľudia, ktorí o niekoho prídu. „Patrím k šťastlivcom, ktorí majú vo veku 54 rokov rodičov, zdravie je, aké je, ale sú ešte stále pohyblivými, mám výbornú rodinu, už aj vnuka, som vlastne šťastný človek,“ hovorí Bystričanová.

Spisovateľka sa podľa vlastných slov nemôže sťažovať na život. „Mám fantastických priateľov, asi k sebe dosť priťahujem takých ľudí, čo sa poznáme chvíľu a staneme sa rodinou. Mám čitateľov, ktorí mi napíšu, stretneme sa na káve a viem, že to nebolo naposledy,“ vysvetľuje Bystričanová, ktorá so svojimi vernými čitateľmi intenzívne komunikuje tiež na sociálnych sieťach. Zdôverujú sa jej aj s veľmi osobnými záležitosťami. „Píšu mi také intímnosti, že ma to zaväzuje naďalej im písať,“ priznáva autorka.

Pri knihe A vráť sa po slabších jej dokonca napísala lekárka z Čiech. „Dáva moje knihy v rámci terapie čítať ľuďom, ktorí o niekoho prídu, dáva im to východisko. Hovorím si, keby si už nič iné nenapísala, toto stálo za to,“ prízvukuje Bystričanová, ktorá nedávno predstavila svoju trinástu knihu. Román Stačí, že sa máme radi venovala súrodencom a vzájomným prepojeniam. Aj v trinástej knihe poteší čitateľov láskavými postavami, poznaním ľudskej povahy a najmä posolstvom.

„Mám pocit, že moje knihy oslovujú skupinu introvertných čitateľov, ktorí sú vysoko citliví a niekedy si s emóciami nevedia poradiť. Keď si prečítajú príbehy o ľuďoch, ktorí si tiež niekedy nevedia s nimi rady, alebo príliš veľa rozmýšľajú, svojím spôsobom im uľahčia život. Písanie vnímam ako posolstvo - mám písať, aby bol svet krajší,“ vyhlásila Bystričanová.

Síce vo svojich príbehoch nikdy nepíše o niečom zlom, predsa v nich nechýba smrť. „V mojich knihách je aj smrť, je tam narodenie, je tam všetko, ale v konečnom dôsledku to vždy vyjde ako niečo, čo má byť, je to dobré, prirodzené, skôr sa snažím hľadať východiská,“ približuje svoje nastavenie spisovateľka.

Radí sa medzi priaznivcov pohodových Vianoc, neprekáža jej cez sviatočný čas ani neporiadok v byte. „Upratujem nie pred Vianocami, ale po Vianociach, lebo si vravím - robte si čo chcete, hlavne buďte doma. Teším sa, že moje deti sú rady doma, aj keď jeden syn už má rodinu, druhý priateľku, ale vždy sú radi doma, a to je najviac,“ uzavrela Bystričanová.