Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Hra vychádza zo skutočných udalostí v meste Salem v americkom štáte Massachusetts v roku 1692, kde odštartovali hrôzostrašné procesy proti bosorkám a ľuďom posadnutým diablom.
Autor TASR
Bratislava 1. apríla (TASR) - Potlesk postojačky si vyslúžila štvrtková (31. 3.) premiéra inscenácie hry Arthura Millera Salemské bosorky v Slovenskom národnom divadle (SND). Vzrušujúca hra o večných morálnych dilemách sa vrátila na javisko Činohry SND v réžii Mariána Amslera. Scénu navrhol Juraj Kuchárek, kostýmy Marija Havran.
Hra vychádza zo skutočných udalostí v meste Salem v americkom štáte Massachusetts v roku 1692, kde odštartovali hrôzostrašné procesy proti bosorkám a ľuďom posadnutým diablom. "Arthur Miller si zámerne vybral príbeh z konca 17. storočia z uzavretej komunity puritánov v tzv. Novom Anglicku, kde boli podmienky veľmi prísne. Náboženská moc bola prepojená so svetskou mocou, dodržiavali sa prísne pravidlá správania," priblížila pre TASR dramaturgička Darina Abrahámová. "V tejto smutnej epizóde dejín, keď sa išlo predovšetkým po ženách, ktoré mali výnimočné schopnosti alebo slobodné správanie, stačilo, že vás nejaká autorita alebo blázon označili za bosorku, skončili ste veľmi zle," naznačuje k inscenácii hry, ktorá má pôvodný názov The Crucible - Skúška ohňom a dnes patrí medzi najprodukovanejšie diela.
Miller sa ňou vyjadril k 50. rokom minulého storočia v Amerike, kde vládol špeciálne v prostredí filmového umenia teror. "Každý, kto sympatizoval s ľavicovým hnutím, bol liberál či krátko v komunistickej strane, bol obvinený z protiamerickej činnosti komisiou Joea McCarthyho," vysvetľuje Abrahámová k hre, v ktorej sa autor vyjadril aj k opresívnym režimom vo východnom bloku. Dodal však k tomu vlastnú súkromnú zápletku o nevere a kríze v jednom manželstve.
"Jeden pán na svojom gazdovstve zviedol slúžku. Tá sa doňho tak zamilovala, že chcela zabiť cez obvinenie z bosoráctva jeho ženu, aby sa ho zmocnila," spresňuje dramaturgička hry, ktorá nie je len o politike, ale ukazuje aj to, že zlo sa môže rozpútať z niečoho zdanlivo nevinného aj v súkromí. "Napriek tomu, že vyústenie toho skutočného historického príbehu je tragické, lebo 20 ľudí tam bolo obesených, stovky väznených, však došlo k rehabilitácii," podčiarkuje Abrahámová a spolu s autorom hry na záver pateticky dodáva, že skutočná pravda a dobro vyjdú najavo. "Veľmi veľa ľudí v dejinách bolo šľachetných, hrdinských, ustáli svoju integritu aj za cenu straty svojho života sa neprispôsobili, ale Miller nehovorí, že ten, kto je slabý a nevládze byť hrdinom, je zlý alebo opovrhnutiahodný. Hovorí, že zlá je krajina a svet, ktorý si vyžaduje obete a hrdinov. Je to veľká apoteóza k tomu, že racionálne, etické veci, veci proti chaosu má zmysel stále budovať a presadzovať," uzavrela.
Hra vychádza zo skutočných udalostí v meste Salem v americkom štáte Massachusetts v roku 1692, kde odštartovali hrôzostrašné procesy proti bosorkám a ľuďom posadnutým diablom. "Arthur Miller si zámerne vybral príbeh z konca 17. storočia z uzavretej komunity puritánov v tzv. Novom Anglicku, kde boli podmienky veľmi prísne. Náboženská moc bola prepojená so svetskou mocou, dodržiavali sa prísne pravidlá správania," priblížila pre TASR dramaturgička Darina Abrahámová. "V tejto smutnej epizóde dejín, keď sa išlo predovšetkým po ženách, ktoré mali výnimočné schopnosti alebo slobodné správanie, stačilo, že vás nejaká autorita alebo blázon označili za bosorku, skončili ste veľmi zle," naznačuje k inscenácii hry, ktorá má pôvodný názov The Crucible - Skúška ohňom a dnes patrí medzi najprodukovanejšie diela.
Miller sa ňou vyjadril k 50. rokom minulého storočia v Amerike, kde vládol špeciálne v prostredí filmového umenia teror. "Každý, kto sympatizoval s ľavicovým hnutím, bol liberál či krátko v komunistickej strane, bol obvinený z protiamerickej činnosti komisiou Joea McCarthyho," vysvetľuje Abrahámová k hre, v ktorej sa autor vyjadril aj k opresívnym režimom vo východnom bloku. Dodal však k tomu vlastnú súkromnú zápletku o nevere a kríze v jednom manželstve.
"Jeden pán na svojom gazdovstve zviedol slúžku. Tá sa doňho tak zamilovala, že chcela zabiť cez obvinenie z bosoráctva jeho ženu, aby sa ho zmocnila," spresňuje dramaturgička hry, ktorá nie je len o politike, ale ukazuje aj to, že zlo sa môže rozpútať z niečoho zdanlivo nevinného aj v súkromí. "Napriek tomu, že vyústenie toho skutočného historického príbehu je tragické, lebo 20 ľudí tam bolo obesených, stovky väznených, však došlo k rehabilitácii," podčiarkuje Abrahámová a spolu s autorom hry na záver pateticky dodáva, že skutočná pravda a dobro vyjdú najavo. "Veľmi veľa ľudí v dejinách bolo šľachetných, hrdinských, ustáli svoju integritu aj za cenu straty svojho života sa neprispôsobili, ale Miller nehovorí, že ten, kto je slabý a nevládze byť hrdinom, je zlý alebo opovrhnutiahodný. Hovorí, že zlá je krajina a svet, ktorý si vyžaduje obete a hrdinov. Je to veľká apoteóza k tomu, že racionálne, etické veci, veci proti chaosu má zmysel stále budovať a presadzovať," uzavrela.
