Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 23. máj 2024Meniny má Želmíra
< sekcia Kultúra

Jeden z najextravagantnejších umelcov Salvador Dalí by mal 120 rokov

Ilustračný obrázok Foto: TASR - Roman Hanc

Svoje najpôsobivejšie obrazy plné iracionality či zobrazenia výstrednej sexuality vytváral už v 30. rokoch minulého storočia. Spolupracoval zo známymi menami ako Sigmund Freud či Luis Buňuel.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 11. mája (TASR) – Patril k najextravagantnejším európskym výtvarným umelcom 20. storočia. Vo svojom surrealistickom období vytvoril najpôsobivejšie diela ako Rozplývajúci sa čas, Zrod voľnej túžby, Horiaca žirafa či Predtucha občianskej vojny.

V sobotu (11. mája) uplynie 120 rokov od narodenia Salvadora Dalího, geniálneho španielskeho maliara, sochára, ilustrátora, filmára, fotografa, tvorcu filmových kostýmov a dekorácií.

Salvador Felipe Jacinto Dalí i Domenech sa narodil 11. mája 1904 v katalánskom meste Figueras. Často sa spája so surrealizmom. K tomuto smeru však oficiálne patril len do roku 1937, keď ho André Breton pre príliš akademický štýl maľovania a obdiv k vláde španielskeho diktátora Franca vylúčil zo skupiny parížskych surrealistov.

V 30. rokoch minulého storočia vytvoril Dalí svoje najpôsobivejšie obrazy plné iracionality či zobrazenia výstrednej sexuality. Medzi najznámejšie patria napríklad Staroba Wiliama Tella, Rozplývajúci sa čas, Zrod voľnej túžby, Horiaca žirafa alebo Predtucha občianskej vojny.

Z tohto obdobia je známa aj Dalího spolupráca s krajanom a filmovým režisérom Luisom Buňuelom. Spoločne vytvorili unikátne surrealistické filmy Andalúzsky pes (1928) a Zlatý vek (1930).

Na vysvetlenie či obhajobu svojich obrazov si Dalí inšpirovaný psychoanalytikom Sigmundom Freudom vytvoril vlastnú paranoicko-kritickú metódu. "Ja nemaľujem obrazy, iba fotografujem svoje sny a nočné mory," hovoril o svojich dielach výstredný umelec.

Maliarske nadanie sa u Dalího prejavilo už v útlom detstve. Ako 15-ročný mal prvú výstavu, po ktorej v roku 1921 odišiel študovať do Madridu na maliarsku akadémiu. Z akadémie ho v roku 1924 vylúčili pre extravagantné správanie a vyhlásenie, že na škole nie je nikto taký kompetentný, aby ho mohol skúšať.

V roku 1929 mal samostatnú výstavu v Paríži, ktorá zaujala André Bretona, zakladateľa a hlavnú postavu francúzskeho a svetového surrealizmu. Ten ho ešte v tom istom roku prijal do skupiny surrealistov.

Rok 1929 mal pre Dalího veľký význam aj v osobnom živote. V Cadaqués ho totiž navštívili spisovatelia Breton a Paul Eluard spolu s manželkou, ruskou emigrantkou Jelenou Ivanovnou Diakonovou, známou ako Gala. Tá urobila na maliara veľký dojem rovnako ako on na ňu. Gala opustila básnika Eluarda, s ktorým sa o tri roky rozviedla a začala žiť s o desať rokov mladším Dalím.

ilustračný obrázok
Foto: TASR - Roman Hanc


Stala sa jeho celoživotnou múzou a objavila sa tiež na viacerých jeho obrazoch. Ich vzťah a neskoršie aj manželstvo, ktoré uzavreli v roku 1934, boli netradičné a búrlivé. V čase parížskeho pobytu usporadúvali večierky, ktoré pre neviazanú zábavu patrili k najobľúbenejším. Dalího múzou, s ktorou udržiaval milostný vzťah, bola istý čas aj francúzska speváčka Amanda Learová.

Dalí sa o Gale vyjadroval vždy v superlatívoch. Našiel v nej totiž nielen priateľku či manažérku, ale aj matku, ktorá zomrela, keď mal 16 rokov.

Osobité miesto v tvorivom živote Salvadora Dalího má jeho americký pobyt. Do USA ušiel v roku 1940 pred druhou svetovou vojnou zúriacou v Európe. V Spojených štátoch vyhlásil, že sa stane klasikom a začal maľovať s gýčom hraničiace portréty a obrazy aj s náboženskou tematikou ako napríklad Kristus sv. Jána z kríža (1951) alebo Ukrižovanie (1954). Nadviazal aj spoluprácu s Waltom Disneym či s režisérom Alfredom Hitchcockom. Do Španielska sa vrátil v roku 1956.

Svojej manželke Gale kúpil v roku 1969 v španielskom Púbole stredoveký hrad, ktorý zrenovoval a pretvoril na prekrásne sídlo určené len pre jej oddych. Netradičné manželstvo rozdelila až smrť Galy v roku 1982.

Extravagantný, provokatívny, výstredný Salvador Dalí, ktorý samého seba považoval za génia, využil každú príležitosť na dosiahnutie nielen väčšej popularity, ale aj ziskov. Jeho diela hlavne z neskoršieho obdobia považujú výtvarní kritici za spiatočnícke a plagiátorské. Napriek tomu jeho diela z ranného obdobia patria medzi najvýznamnejšie artefakty surrealizmu.

Salvador Dalí, pre ktorého boli charakteristické dohora vykrútené fúziky, zomrel 23. januára 1989 vo veku 84 rokov v rodnom meste Figueras. Na spomínanom hrade v Púbole otvorili v roku 1996 Dalího múzeum.

V roku 2011 vyšla na Slovensku v limitovanom náklade 333 kusov Biblia Dalí v impozantnom formáte 350 x 470 mm. Kniha so zlatou oriezkou obsahuje 105 verných reprodukcií biblických výjavov Salvadora Dalího, ktoré vytvoril na objednávku v 60. rokoch minulého storočia.