Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 27. február 2024Meniny má Alexander
< sekcia Kultúra

Na koncerte filharmónie zaznie violový recitál Martina Rumana

Na archívnej snímke budova Slovenskej filharmónie. Foto: TASR - Michal Svítok

Koncert uzavrie labutia pieseň Dmitrija Šostakoviča Sonáta pre violu a klavír, op. 147, ktorá v premiére zaznela v roku 1975 v interpretácii violistu Fiodora Družinina.

Bratislava 13. novembra (TASR) - Slovenská filharmónia (SF) pozýva v utorok 14. novembra do Malej sály SF na druhý koncert cyklu Komorná hudba. Zaznie na ňom violový recitál Martina Rumana, 1. violistu orchestra SF, ktorý sa predstaví s klavírnym sprievodom Aleny Hučkovej. TASR o tom informovala Martina Tolstova, tlačová tajomníčka SF.

Dodáva, že violista Martin Ruman a Alena Hučková tvoria stabilné komorné duo, ktoré vystupuje na Slovensku i v zahraničí.

Koncertný program ponúkne náročnú a zaujímavú dramaturgiu. "Sonátu pre violu a klavír f mol, op. 120 č. 1 Johannesa Brahmsa, skladateľ pôvodne komponoval pre klarinet a klavír. Po prepracovaní pre violu sa stala klenotom všetkých violistov," približuje Tolstova sonátu, ktorú vystrieda dielo francúzskeho skladateľa Dariusa Milhauda. Z jeho rozsiahlej tvorby zaznie na utorkovom koncerte dielo Štyri tváre pre violu a klavír, op. 238-štyri skice s názvami Kalifornia, Wisconsin, Brusel a Paríž, venované violistovi Germainovi Prévostovi.

Ako ďalej avizuje filharmónia, Ruman uvedie v premiére technicky náročnú Ciaconnu, dielo svojho kolegu, skladateľa a huslistu Daniela Rumlera.

Koncert uzavrie labutia pieseň Dmitrija Šostakoviča Sonáta pre violu a klavír, op. 147, ktorá v premiére zaznela v roku 1975 v interpretácii violistu Fiodora Družinina. "Od začiatku štúdií som vedel, že si raz túto sonátu zahrám. Stále sa mi však zdalo, že je na to priskoro. Mýtus posledného diela veľkého Dmitrija Dmitrijeviča Šostakoviča doľahol aj na mňa," komentoval Ruman zaradenie diela do programu. Violista priznáva, že dnes sa už na hudbu pozerá inak. "Dielo a interpretácia je vždy obrazom doby a aktuálnych okolností. Dnes budem hrať Sonátu nejako, o 20 rokov ju budem hrať inak. A tak je to v poriadku. Som rád, že máme vo violovom repertoári takéto úžasné dielo. Verím, že poslucháči si budú krásnu hudbu užívať rovnako ako ja na pódiu," uzavrel Ruman.