Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Zuzana Gindl-Tatárová priznala, že udelenie Slnka v sieti ju veľmi dojalo.
Autor TASR
Bratislava 26. marca (TASR) - Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre si tento rok prevezme dramaturgička, scenáristka pedagogička Zuzana Gindl-Tatárová. Prvú laureátku ocenení za rok 2025 zverejnila vo štvrtok na tlačovej konferencii Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA).
„Bola som veľmi prekvapená, pretože moja profesia a moje aktivity nedostávajú kredity, sú tiché, v pozadí. Je to také bytie ako šedá eminencia, ktorá napomáha veciam, katalyzátor, ktorý sa nemení, ale posunie chemickú reakciu ďalej,“ uviedla pre TASR Zuzana Gindl-Tatárová, ktorá ako dramaturgička stála napríklad za filmami Sedím na konári a je mi dobre (1989), Správca skanzenu (1988), podieľala sa aj na filme Kandidát (2013), ktorý sa stal po uvedení najnavštevovanejším domácim titulom v kinách.
Zuzana Gindl-Tatárová priznala, že udelenie Slnka v sieti ju tiež veľmi dojalo. „Nečakala som to a ešte sa necítim taká stará, aby som nepracovala ďalej a nerobila pre film a audiovizuálne prostredie ďalšie veci,“ povedala a v súvislosti s celoživotným ocenením si spomenula na svoj prvý film Kára plná bolesti (1985), ktorý nakrúcala s režisérom Stanislavom Párnickým, ale tiež na svoj posledný film Neha (1991) režiséra Martina Šulíka. „Bol to jeho debut a môj posledný film,“ podčiarkla Gindl-Tatárová.
Za veľmi signifikantnú označila päťročnú spoluprácu s významným slovenským režisérom Štefanom Uhrom. „Priatelili sme sa, komentovali si veci, škoda, že sa nám nepodarilo sfilmovať Mňačkovu knihu Ako chutí moc, mali sme už vybratého aj herca, mali sme scenár, zastavili nám to,“ prezradila uznávaná dramaturgička, scenáristka a pedagogička, ktorá desaťročia písala i filmové kritiky a analýzy.
V decembri 1989 prijala výzvu študentov Vysokej školy múzických umení (VŠMU) a prišla učiť na školu, hoci na to veľkú chuť nemala. Súčasťou bratislavskej VŠMU bola 30 rokov. V roku 2014 jej v Los Angeles udelili medzinárodné vyznamenanie Teaching Award svetovej organizácie vysokých filmových škôl CILET, ktorou sa môže pochváliť len pár ľudí na celom svete. „Neuveriteľné množstvo poslucháčov vychovala, pretože jej semináre boli známe tým, že boli otvorené pre všetkých, nielen pre dramaturgov a scenáristov,“ podotkol generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu (SFÚ) Peter Dubecký. Poukázal aj na prednášky Gindl-Tatárovej v USA a Austrálii.
Zuzana Krnáčová, prezidentka SFTA, pripomenula, že Zuzana Gindl-Tatárová je zakladateľkou akadémie a bola pri zrode národných filmových cien Slnko v sieti. Ako ďalej informovala Krnáčová, národnú filmovú cenu za rok 2025, v ktorej súťaží 38 prihlásených filmových a televíznych diel, bude v priamom prenose vysielať Kanal 1. „Ideme aj do veľmi širokého online streamovania,“ dodala.
Laureátov národných filmových cien v ich 15. ročníku vyhlásia v Starej tržnici 9. apríla. Galavečer bude vysielaný online aj na www.slnkovsieti.sk.
„Bola som veľmi prekvapená, pretože moja profesia a moje aktivity nedostávajú kredity, sú tiché, v pozadí. Je to také bytie ako šedá eminencia, ktorá napomáha veciam, katalyzátor, ktorý sa nemení, ale posunie chemickú reakciu ďalej,“ uviedla pre TASR Zuzana Gindl-Tatárová, ktorá ako dramaturgička stála napríklad za filmami Sedím na konári a je mi dobre (1989), Správca skanzenu (1988), podieľala sa aj na filme Kandidát (2013), ktorý sa stal po uvedení najnavštevovanejším domácim titulom v kinách.
Zuzana Gindl-Tatárová priznala, že udelenie Slnka v sieti ju tiež veľmi dojalo. „Nečakala som to a ešte sa necítim taká stará, aby som nepracovala ďalej a nerobila pre film a audiovizuálne prostredie ďalšie veci,“ povedala a v súvislosti s celoživotným ocenením si spomenula na svoj prvý film Kára plná bolesti (1985), ktorý nakrúcala s režisérom Stanislavom Párnickým, ale tiež na svoj posledný film Neha (1991) režiséra Martina Šulíka. „Bol to jeho debut a môj posledný film,“ podčiarkla Gindl-Tatárová.
Za veľmi signifikantnú označila päťročnú spoluprácu s významným slovenským režisérom Štefanom Uhrom. „Priatelili sme sa, komentovali si veci, škoda, že sa nám nepodarilo sfilmovať Mňačkovu knihu Ako chutí moc, mali sme už vybratého aj herca, mali sme scenár, zastavili nám to,“ prezradila uznávaná dramaturgička, scenáristka a pedagogička, ktorá desaťročia písala i filmové kritiky a analýzy.
V decembri 1989 prijala výzvu študentov Vysokej školy múzických umení (VŠMU) a prišla učiť na školu, hoci na to veľkú chuť nemala. Súčasťou bratislavskej VŠMU bola 30 rokov. V roku 2014 jej v Los Angeles udelili medzinárodné vyznamenanie Teaching Award svetovej organizácie vysokých filmových škôl CILET, ktorou sa môže pochváliť len pár ľudí na celom svete. „Neuveriteľné množstvo poslucháčov vychovala, pretože jej semináre boli známe tým, že boli otvorené pre všetkých, nielen pre dramaturgov a scenáristov,“ podotkol generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu (SFÚ) Peter Dubecký. Poukázal aj na prednášky Gindl-Tatárovej v USA a Austrálii.
Zuzana Krnáčová, prezidentka SFTA, pripomenula, že Zuzana Gindl-Tatárová je zakladateľkou akadémie a bola pri zrode národných filmových cien Slnko v sieti. Ako ďalej informovala Krnáčová, národnú filmovú cenu za rok 2025, v ktorej súťaží 38 prihlásených filmových a televíznych diel, bude v priamom prenose vysielať Kanal 1. „Ideme aj do veľmi širokého online streamovania,“ dodala.
Laureátov národných filmových cien v ich 15. ročníku vyhlásia v Starej tržnici 9. apríla. Galavečer bude vysielaný online aj na www.slnkovsieti.sk.
