Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V informačnej rubrike Zápisník sú publikované nekrológy za Michalom Gáfrikom, Petrom Pišťankom a Kornelom Főldvárim.
Autor TASR
Bratislava 19. mája (TASR) - Májové číslo mesačníka Slovenské pohľady (na literatúru, umenie a vedu) ako úvodník pod názvom Čo znamená "post"? prináša prejav literárnej vedkyne Márie Bátorovej, ktorý predniesla na medzinárodnej konferencii PEN v Blede (Slovinsko) roku 2007, (neskôr publikovaný v americkom časopise Manorborn) a v upravenej a doplnenej verzii prednesený na medzinárodnej konferencii k 25. výročiu Slovenského centra PEN v decembri 2014.
Nosným historickým materiálom čísla je štúdia Richarda Marsinu Príchod starých Maďarov do Karpatsko-dunajskej kotliny. Rovnako nosným, no literárnohistorickým článkom je aj príspevok Jany Skladanej Jazyk Ostrihomského rituálu z roku 1625, ktorý patrí medzi naše prvé tlačené pamiatky v slovakizovanom jazyku. Do tohto odseku môžeme zaradiť aj ukážku z jazykovednej porovnávacej štúdie Teodora Rosinského Malé eseje o veľkých slovách.
Polemický článok Diskusie a spory na IV. zjazde čs. spisovateľov v Prahe (27.-29.6.1967) s odkazom na monografiu Márie Bátorovej Dominik Tatarka - slovenský Don Quijote napísal Jozef Čertík. Replikou na článok je autorkina stať Dominik Tatarka - dodnes červené súkno pre istý typ slovenských intelektuálov aj „intelektuálov“. V cyklickej ankete na päť otázok o súčasnej literárnej situácii na Slovensku odpovedajú Zlata Matláková a Martin Vlado.
Prozaický žáner je v čísle prezentovaný ukážkami z pamätí Jána Čomaja Črepy z môjho praveku a úryvkom z novely Rút Lichnerovej Čaj o piatej. Lyrika je zastúpená ukážkami z najnovšej básnickej tvorby Jána Švantnera, Hany Koškovej a Miroslava Brűcka. S istou dávkou tolerancie sem môžeme zaradiť aj lyrické miniatúry na spôsob aforizmov Miroslava Danaja Cháron na plytčine.
Pravidelný cyklus v časopise už nadobudli rozhovory Miroslava Procházku so zahraničnými spisovateľmi. Tentoraz je to rozhovor s americkou prozaičkou Jeannette Wallsovou, ktorý má príznačný a kontroverzný názov Najväčším problémom chudobných je hanba. Reakciou na literárne dianie vo svete je aj publikovanie prejavu francúzskeho spisovateľa Patricka Modiana pri odovzdávaní Nobelovej ceny za literatúru 2014. Z francúštiny ho preložil Alexander Halvoník
Pravidelná Rozhľadňa Juraja Bindzára je venovaná najnovšej tvorbe anglického prozaika Juliana Barnesa a v polemickom tóne aj necitlivým a vulgárnym televíznym „prepisom“ literárnych diel svetových spisovateľov. Recenznej rubrike dominuje viac úvaha ako literárno-kritická recenzia Bohuša Bodacza o diele dnes už klasického nemeckého spisovateľa Stefana Zweiga Svet včerajška. Rubriku Sedem viet o siedmich knihách autorsky pripravil Miloš Ferko.
V informačnej rubrike Zápisník sú publikované nekrológy za Michalom Gáfrikom, Petrom Pišťankom a Kornelom Főldvárim. V pravidelnej rubrike Gustáva Murína Laboratórium nájdeme ironizujúcu črtu o tom, do akých absurdností môže svet priviesť uplatňovanie tzv. „rodovej teórie“. V rubrike Spoza Moravy sú recenzne poňaté informácie o štyroch knižných dielach, ktoré vyšli v Čechách a ktoré sa tematicky i obsahovo dotýkajú aj nás.
Nosným historickým materiálom čísla je štúdia Richarda Marsinu Príchod starých Maďarov do Karpatsko-dunajskej kotliny. Rovnako nosným, no literárnohistorickým článkom je aj príspevok Jany Skladanej Jazyk Ostrihomského rituálu z roku 1625, ktorý patrí medzi naše prvé tlačené pamiatky v slovakizovanom jazyku. Do tohto odseku môžeme zaradiť aj ukážku z jazykovednej porovnávacej štúdie Teodora Rosinského Malé eseje o veľkých slovách.
Polemický článok Diskusie a spory na IV. zjazde čs. spisovateľov v Prahe (27.-29.6.1967) s odkazom na monografiu Márie Bátorovej Dominik Tatarka - slovenský Don Quijote napísal Jozef Čertík. Replikou na článok je autorkina stať Dominik Tatarka - dodnes červené súkno pre istý typ slovenských intelektuálov aj „intelektuálov“. V cyklickej ankete na päť otázok o súčasnej literárnej situácii na Slovensku odpovedajú Zlata Matláková a Martin Vlado.
Prozaický žáner je v čísle prezentovaný ukážkami z pamätí Jána Čomaja Črepy z môjho praveku a úryvkom z novely Rút Lichnerovej Čaj o piatej. Lyrika je zastúpená ukážkami z najnovšej básnickej tvorby Jána Švantnera, Hany Koškovej a Miroslava Brűcka. S istou dávkou tolerancie sem môžeme zaradiť aj lyrické miniatúry na spôsob aforizmov Miroslava Danaja Cháron na plytčine.
Pravidelný cyklus v časopise už nadobudli rozhovory Miroslava Procházku so zahraničnými spisovateľmi. Tentoraz je to rozhovor s americkou prozaičkou Jeannette Wallsovou, ktorý má príznačný a kontroverzný názov Najväčším problémom chudobných je hanba. Reakciou na literárne dianie vo svete je aj publikovanie prejavu francúzskeho spisovateľa Patricka Modiana pri odovzdávaní Nobelovej ceny za literatúru 2014. Z francúštiny ho preložil Alexander Halvoník
Pravidelná Rozhľadňa Juraja Bindzára je venovaná najnovšej tvorbe anglického prozaika Juliana Barnesa a v polemickom tóne aj necitlivým a vulgárnym televíznym „prepisom“ literárnych diel svetových spisovateľov. Recenznej rubrike dominuje viac úvaha ako literárno-kritická recenzia Bohuša Bodacza o diele dnes už klasického nemeckého spisovateľa Stefana Zweiga Svet včerajška. Rubriku Sedem viet o siedmich knihách autorsky pripravil Miloš Ferko.
V informačnej rubrike Zápisník sú publikované nekrológy za Michalom Gáfrikom, Petrom Pišťankom a Kornelom Főldvárim. V pravidelnej rubrike Gustáva Murína Laboratórium nájdeme ironizujúcu črtu o tom, do akých absurdností môže svet priviesť uplatňovanie tzv. „rodovej teórie“. V rubrike Spoza Moravy sú recenzne poňaté informácie o štyroch knižných dielach, ktoré vyšli v Čechách a ktoré sa tematicky i obsahovo dotýkajú aj nás.
