< sekcia Kultúra

Slovenské pohľady prinášajú k 17.novembru názory ekonómky Švihlíkovej

Na snímke predseda Matice slovenskej Marián Tkáč počas príhovoru na vedeckej konferencii Matice slovenskej pri príležitosti 170. výročia založenia časopisu Slovenské pohľady na literatúru, umenie a vedu 4. októbra 2016 v Bratislave. Foto: TASR - Martin Baumann

Rubrika Pripomíname si uvádza (okrem iných) biografické noticky deväťdesiatnikov Karola Kapellera a Jozefa Bžocha.

Bratislava 17. novembra (TASR) - Predposledné (11.) tohoročné číslo mesačníka Slovenské pohľady uvádza esej spisovateľky a filozofky Etely Farkašovej O spomínaní. Pri príležitosti Pamiatky zosnulých venuje sa v nej fenoménu pamäti a schopnosti i potrebnosti spomínania na ľudí, čo vstupovali do nášho života.

Literárny vedec Ladislav Čúzy sa v štúdii Poézia ako impulz politickej koncepcie vrátil k osobnosti Ľudovíta Štúra. Tentoraz k jeho básnickej tvorbe. Hodnotí ju z hľadiska ideovo-obsahovej koncepcie i z hľadiska básnických foriem. V texte okrem iného napísal: "Myšlienka sa stala základom Štúrovej koncepcie historického vývinu odohrávajúceho sa v umeleckej rovine." A pri tejto príležitosti pripomína Štúrovu axiomatickú myšlienku, že "umenie nie je nič inšie ako objatie sa ducha s predmetom alebo preniknutie a spojenie sa ducha s prírodou."

Kratšou literárnovednou štúdiou je aj stať filozofa a kulturológa Dalimíra Hajka Svet slova Vincenta Šabíka alebo Dejiny a každodennosť v diele Vincenta Šikulu. V štúdii hodnotí monografiu Vincenta Šabíka Čriepky do portrétu Vincenta Šikulu, ktorá vyšla pri príležitosti spisovateľovej nedožitej osemdesiatky.

Do žánru literárnovednej štúdie, no so zahraničnou témou, môžeme zaradiť aj esej Kataríny Bednárovej, ktorej obsah prezrádza už jej názov - Nielen Saint-Exupéryho Citadela ešte raz.

Biografickú esej Dobrého básnika čas nepokorí o živote a tvorbe Jána Frátrika pri príležitosti stého výročia jeho narodenia napísal Peter Cabadaj. Okrem iného v nej uvádza: "Hoci sa básnikovo dielo pred šestnástimi rokmi definitívne uzavrelo, ostalo ešte veľa nedopovedaného. Mnohé tajomstvá ukrýva najmä jeho rukopisná pozostalosť. Pri jej čítaní si pozorný vnímateľ postupne uvedomuje, čo to je za proces, keď sa začínajú rodiť slová, prvé slová."

Biografickou esejou je aj príspevok Mariána Gešpera Neoblomný národovec Matúš Dula, ktorého 170. výročie narodenia sme si pripomenuli v júni tohto roku.

Širokú historickú štúdiu - Náš 170-ročný jubilant, konská železnica Bratislava - Trnava - Sereď napísal historik Ivan Mrva. Ako kuriózny literárny artefakt v štúdii uvádza aj text trnavského mešťana a vtedy vcelku uznávaného básnika Martina Tamaškoviča, ktorý "príchod konskej železnice do Trnavy veršami oslávil v svojskej slovenčine." V texte básne nájdeme i tieto verše: "Čo Enkličané zmisleli, Slowaci sprawili,/ z Bretislavy do Trnawi cestu zhotowili,/ čo Enkličané zmisleli, to Slowaci sprawa,/ nech aj im Pan Boh k banskym mestam šťastne dopomaha./ Ked si Slowak, tak bud wždicki statočni člowek,/ jestli ti potom kdo ubliži, urob mu čokolwek." Všimnime si: písal sa rok 1846, čo je aj rok vzniku Slovenských pohľadov a Trnavčan Martin Tamaškovič vo svojej veršovačke celkom prirodzene nazýva Bratislavu Bratislavou.

Ako príspevok k 17. novembru môžeme hodnotiť rozhovor Pavla Dinku s významnou českou ekonómkou a politologičkou Ilonou Švihlíkovou. Rozhovor má titulok Ako sme sa stali kolóniou.

Lyrický žáner v čísle reprezentujú ukážky z tvorby Dalimíra Stana, Petra Mišáka, a tiež básne francúzskeho klasického románopisca, ale i básnika Victora Huga v preklade Jaroslava Vlnku. Blok básní uvádza krátka vstupná esej Bolesť zo straty.

Epický žáner reprezentujú poviedka Zlaty Matlákovej Ovečka v pršiplášti a mikropoviedka Jozefa Špačka Rednutie kostí.

Svojrázny literárny charakter má blok Literáti z Eastern zóny, v ktorom sa predstavujú známejší i menej známi slovenskí literáti a publicisti z Košíc a ich okolia. Tretí blok v poradí pripravil publicista Štefan Lazorišák (1959) a predstavil v ňom dvoch východoslovenských spisovateľov dvoch generácií, a to Alexandra Reis Francistyho (1937) a Marcela Lacka (1977). Obaja literáti venovali pozornosť aj dramatickej tvorbe. Autor bloku ich preto okrem úvodných biografických informácií predstavuje aj ako dramatikov. Uvádza ukážky z ich divadelných hier - Za mlynom (A. R. Francisty) a Moderná Láska (M. Lacko).

Autorom pravidelnej rubriky noticiek Sedem viet o siedmich knihách je Viliam Apfel. Z priečinka kníh slovenských autorov uvádza historické monografie Róberta Letza a kolektívu Slováci vo víre tridsiatych rokov a Ferdinanda Vrábla Sarajevský atentát, a tiež cestopisnú autobiografiu lekára Iva Englera Nekonečné hľadanie.

Z recenznej rubriky treba zaznamenať zamyslenie sa Ladislava Čúzyho nad vydaniami próz prozaika medzivojnového obdobia Gejzu Vámoša Hrušovianski hriešnici a Polčlovek a iné prózy a recenziu Jána Čomaja na knihu humoristických textov Milana Kendu Usmievavý jeleň.

Rubrika Literárny antikvariát prináša esej Miloša Ferka, ktorej názov Zákruty cestopisov uvádza pohľad na život a dielo klasického poľského spisovateľa Arkadyho Fiedlera.

V druhej časti Besedopisu sa autor Gustáv Murín zamýšľa nad zmyslom, organizáciou i úrovňou literárnych besied u nás i v bližšom zahraničí.

Do ankety k 170. výročiu vzniku Slovenských pohľadov v tomto čísle prispel prozaik Ladislav Hrubý.

Na záverečných stranách čísla je uverejnený zoznam autorov a ich diel, ktoré boli poctené Cenami Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru 2015, a tiež text - Spoločný prejav účastníkov Kongresu slovenských spisovateľov s medzinárodnou účasťou 22. a 23. septembra 2016 v Trenčianskych Tepliciach.

Rubrika Pripomíname si uvádza (okrem iných) biografické noticky deväťdesiatnikov Karola Kapellera a Jozefa Bžocha.