< sekcia Kultúra

Slovenský filmový ústav demýtizuje ponovembrovú televíznu hranú tvorbu

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Autorka sa v knihe zamerala nielen na televízne filmy, ale aj na videofilmy, inscenácie a prevzaté predstavenia.

Bratislava 30. novembra (TASR) - Slovenský filmový ústav (SFÚ) prináša knihu Zmena bez zmeny. Podoby slovenskej televíznej hranej tvorby 1990 - 1993. Novinka z pera filmovej teoretičky Jany Dudkovej vyvracia mýty o zániku či úpadku televíznej tvorby po roku 1989 a pomenúva témy, ktoré v televíznej produkcii prevládali tesne po Nežnej revolúcii. TASR o tom informovala tlačová tajomníčka SFÚ Simona Nôtová.

Dodala, že ide o prvú publikáciu, ktorá sa systematicky venuje vývoju ponovembrovej televíznej hranej tvorby na Slovensku. Doterajšie výskumy slovenského filmu sa skoro výlučne venovali výskumu kinematografie. "Nápad venovať sa televíznej tvorbe rokov 1990 – 1993 vznikol náhodou po tom, ako ma filmový historik Václav Macek oslovil, či by som nenapísala krátky text o ponovembrovom televíznom filme," približuje genézu knihy Dudková. Ďalej uvádza, že počas štúdia tohto obdobia narazila na knihu Jamesa Krapfla Revolúcia s ľudskou tvárou i na opakujúce sa informácie o tom, že televízna tvorba po roku 1989 skolabovala. "Dokonca v Dejinách slovenskej kinematografie z roku 1997 sa uvádza, že v roku 1990 nebolo nakrútené ani jedno televízne filmové dielo," dodáva autorka.

"Moje výskumy dokazovali opak a keďže diel, ktoré som chcela zahrnúť do výskumu, bolo napokon len za roky 1990 – 1993 vyše 270, rozhodla som sa zúžiť svoj fokus časovo a aj tematicky a sústrediť sa primárne na obraz spoločenskej zmeny v hranej televíznej tvorbe," vysvetľuje Dudková s tým, že sa zamerala nielen na televízne filmy, ale aj na videofilmy, inscenácie a prevzaté predstavenia: "Mali tú výhodu, že na spoločenské dianie reagovali často pružnejšie než zvyšok televíznej či kinematografickej tvorby."

Ambíciou knihy je upozorniť na bohatosť, ale aj ambivalentnosť televíznej tvorby. Dudková v nej zároveň poukazuje na traumy i nádeje prítomné u televíznych pracovníkov krátko po Nežnej revolúcii. "Hlavnou témou mojich výskumov bol obraz spoločenskej zmeny, prípadne priamo revolúcie v tesne ponovembrovej televíznej hranej tvorbe," hovorí filmová teoretička, ktorá si "napozerala" vyše 90 percent hraných relácií skúmaného obdobia. "Mojimi obľúbenými sa stali inscenácie viacerých kvalitných predlôh ako Romulus Veľký (1992) podľa Dürrenmatta, Mačka domáca (1992) podľa Gorina a Vojnoviča alebo mimoriadne sugestívny film Jozefa Bednárika Ježišova matka (1991) podľa samizdatovej hry Alexandra Volodina," dodáva k 240-stranovej knihe, v ktorej však čitatelia nájdu aj známejšie televízne diela, medzi nimi napríklad Takmer ružový príbeh (1990) Juraja Jakubiska.

Publikácia vyšla v Cinestézii, knižnej edícii časopisu Kino-Ikon. Prezentovali ju v utorok online v rámci Týždňa slovenského filmu na paneli o filmovej vede.