Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Kredit za slovo robot, ktoré sa rozšírilo do celého sveta je často nesprávne pripisovaný Karlovi Čapkovi. Vymyslel ho však jeho starší brat.
Autor TASR
Košice 17. novembra (TASR) – Slovo robot sa stalo známym po celom svete. Prvýkrát sa objavilo presne pred sto rokmi, v novembri 1920, keď pražské vydavateľstvo Aventinum vydalo vedecko-fantastickú drámu Karla Čapka R.U.R., ktorá zásadne ovplyvnila nielen svet literatúry a umenia, ale aj techniky a jazykovedy.
„Autorstvo slova, ktoré dnes nájdeme takmer vo všetkých jazykoch sveta, sa občas nesprávne pripisuje Karlovi Čapkovi, keďže bol autorom diela. V skutočnosti však slovo robot vymyslel jeho starší brat Josef Čapek," informoval TASR Marián Gladiš z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Na túto skutočnosť upozornil podľa neho už v roku 1933 samotný Karel Čapek.
„Bratia Čapkovci boli nielen vynikajúci slovesní umelci, Josef aj významný výtvarný umelec, ale boli aj uznávaní novinári. Od roku 1921 pôsobili v pražskej redakcii denníka Lidové noviny. A práve v nich, v rubrike Kultúrna kronika, uverejnil Karel Čapek na Štedrý deň roku 1933 krátky článok, spomienkovú črtu pod názvom O slove robot, v ktorej čitateľom priblížil, ako to bolo naozaj s pôvodom tohto slova," uviedol Gladiš.
Autor hry R.U.R. v článku priznáva, že slovo robot nevymyslel, ale ho len uviedol do života, pričom farbisto opisuje, ako sa o tom radil s bratom Josefom, ktorý práve čosi maľoval na plátno.
„Zdôveril sa mu, že nevie, ako má pomenovať umelých robotníkov. Uvažoval totiž o slove labori (laboři), zjavne inšpirovaný angličtinou. Nebol s ním spokojný, pripadalo mu vraj akési papierové. 'Tak ich nazvi roboti', poradil mu Josef Čapek a ďalej nerušene pokračoval v maľovaní," priblížil Gladiš.
Staršieho z Čapkovcov zjavne motivovalo slovanské slovo robota, s najväčšou pravdepodobnosťou v jeho historickom význame, teda nútená, ťažká, otrocká práca, vychádzajúc zo slova rab – otrok.
„Čapkovi roboti sú humanoidy – vyzerajú ako ľudia, sú však úseční v pohyboch aj výslovnosti, majú bezvýraznú tvár a uprený pohľad.
Oblečené majú plátenné blúzy, ktoré sú v páse stiahnuté remeňom, a na hrudi majú mosadzné čísla. Ak to porovnáme so súčasnými humanoidnými robotmi, či už v science-fiction literatúre, filmovej tvorbe alebo v priemyselnej robotike, vidíme, že Čapkova antropomorfná predstava bola nielen nadčasová, ale aj inšpiratívna," myslí si Gladiš.
Zaujímavosťou tiež je, že hra R.U.R. (skratka z názvu fiktívnej továrne Rossumovi univerzálni roboti) vznikala aj počas pobytu Karla Čapka v Trenčianskych Tepliciach, kde jeho otec Antonín pôsobil ako kúpeľný lekár. Karel Čapek svojich rodičov v Trenčianskych Tepliciach pravidelne navštevoval a k Slovensku si vypestoval vrúcny vzťah. Fascinovala ho najmä slovenská príroda a folklór.
„Autorstvo slova, ktoré dnes nájdeme takmer vo všetkých jazykoch sveta, sa občas nesprávne pripisuje Karlovi Čapkovi, keďže bol autorom diela. V skutočnosti však slovo robot vymyslel jeho starší brat Josef Čapek," informoval TASR Marián Gladiš z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Na túto skutočnosť upozornil podľa neho už v roku 1933 samotný Karel Čapek.
„Bratia Čapkovci boli nielen vynikajúci slovesní umelci, Josef aj významný výtvarný umelec, ale boli aj uznávaní novinári. Od roku 1921 pôsobili v pražskej redakcii denníka Lidové noviny. A práve v nich, v rubrike Kultúrna kronika, uverejnil Karel Čapek na Štedrý deň roku 1933 krátky článok, spomienkovú črtu pod názvom O slove robot, v ktorej čitateľom priblížil, ako to bolo naozaj s pôvodom tohto slova," uviedol Gladiš.
Autor hry R.U.R. v článku priznáva, že slovo robot nevymyslel, ale ho len uviedol do života, pričom farbisto opisuje, ako sa o tom radil s bratom Josefom, ktorý práve čosi maľoval na plátno.
„Zdôveril sa mu, že nevie, ako má pomenovať umelých robotníkov. Uvažoval totiž o slove labori (laboři), zjavne inšpirovaný angličtinou. Nebol s ním spokojný, pripadalo mu vraj akési papierové. 'Tak ich nazvi roboti', poradil mu Josef Čapek a ďalej nerušene pokračoval v maľovaní," priblížil Gladiš.
Staršieho z Čapkovcov zjavne motivovalo slovanské slovo robota, s najväčšou pravdepodobnosťou v jeho historickom význame, teda nútená, ťažká, otrocká práca, vychádzajúc zo slova rab – otrok.
„Čapkovi roboti sú humanoidy – vyzerajú ako ľudia, sú však úseční v pohyboch aj výslovnosti, majú bezvýraznú tvár a uprený pohľad.
Oblečené majú plátenné blúzy, ktoré sú v páse stiahnuté remeňom, a na hrudi majú mosadzné čísla. Ak to porovnáme so súčasnými humanoidnými robotmi, či už v science-fiction literatúre, filmovej tvorbe alebo v priemyselnej robotike, vidíme, že Čapkova antropomorfná predstava bola nielen nadčasová, ale aj inšpiratívna," myslí si Gladiš.
Zaujímavosťou tiež je, že hra R.U.R. (skratka z názvu fiktívnej továrne Rossumovi univerzálni roboti) vznikala aj počas pobytu Karla Čapka v Trenčianskych Tepliciach, kde jeho otec Antonín pôsobil ako kúpeľný lekár. Karel Čapek svojich rodičov v Trenčianskych Tepliciach pravidelne navštevoval a k Slovensku si vypestoval vrúcny vzťah. Fascinovala ho najmä slovenská príroda a folklór.
