FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Podľa Polívkovej ide o text veľmi obrazivý, poetický, aj keď popisuje situácie bolestné, proces starnutia, ktorý môže byť krutý.
Autor TASR
Bratislava 12. júna (TASR) - Činohra Slovenského národného divadla (SND) uvedie 14. júna premiéru inscenácie Duchovia sú tiež len ľudia v réžii Kamily Polívkovej. Ide o text švajčiarskej autorky Katje Brunnerovej, ktorá pri písaní „trpko-komickej kolektívnej meditácie o starobe“ vychádzala zo svojich reálnych skúseností, získaných dobrovoľníckou prácou v domove dôchodcov.
„Je to veľmi zaujímavá hra o starnutí, o byrokratizácii starnutia, o tom, ako starnúcich ľudí často odkladáme niekam, kde nie sú videní. Na Slovensku nie je mnoho titulov, ktoré by sa tejto téme venovali,“ uviedol na štvrtkovej tlačovej konferencii Mário Drgoňa, spoludramaturg predstavenia, ktoré tematizuje „dehumanizáciu ľudských bytostí“.
Česká režisérka a kostýmová výtvarníčka Polívková sa do Činohry SND vracia po tretí raz. Tak ako v Koncerte na želanie, aj v inscenácii Duchovia sú tiež len ľudia sa ponára do vnútorných svetov ľudí a zviditeľňuje ich. Polívková priznala, že rada tvorí s textami, ktoré nepracujú s naratívnym rozprávaním, ale skôr popisujú nejaké stavy. „Pre nás inscenátorov je to zaujímavý materiál, pretože s ním môžeme pracovať podľa vlastného uváženia a hľadať interpretácie, napríklad aj v tomto prípade, na základe obsadenia, ktoré si nastavíme,“ vysvetlila režisérka, ktorá sa postarala aj o úpravu Brunnerovej textu.
Podľa Polívkovej ide o text veľmi obrazivý, poetický, aj keď popisuje situácie bolestné, proces starnutia, ktorý môže byť krutý. „Na texte ma zaujímalo predovšetkým to, že nepopisuje starnutie obvyklým spôsobom, popisuje rozmery, ktoré sú našim očiam skryté,“ dodala k hre, ktorá sa venuje téme staroby a jej krutosti, zomieraniu, čakaniu na to, čo nikdy nepríde, skutočnej bezmocnosti, strachu a hnevu, všetkému, pred čím zatvárame oči. Divákom pripomenie, že príznaky zákernej staroby sa budú časom dotýkať všetkých, ktokoľvek sa môže jedného dňa ocitnúť v pozícii osoby pripútanej na lôžko.
„Autorka sama ako dobrovoľníčka pracovala v domove pre seniorov vo Švajčiarsku, text vychádza z jej pozorovania, všetko popisuje špecifickým jazykom,“ podčiarkla Polívková s tým, že text v origináli neobsahuje rozdelenie postáv, je delený na kapitoly popisujúce stavy. Inscenátori „tok textu“ rozdelili do šiestich hlasov - postáv účastníkov starnutia a dvoch ošetrovateľov.
Ako „účastníci starnutia“ sa divákom predstavia Jana Oľhová, Emília Vášáryová, Zuzana Kocúriková, Dušan Jamrich, Richard Stanke a František Kovár. V postavách ošetrovateľov účinkujú Robert Roth a Jakub Rybárik.
„Je to veľmi zaujímavá hra o starnutí, o byrokratizácii starnutia, o tom, ako starnúcich ľudí často odkladáme niekam, kde nie sú videní. Na Slovensku nie je mnoho titulov, ktoré by sa tejto téme venovali,“ uviedol na štvrtkovej tlačovej konferencii Mário Drgoňa, spoludramaturg predstavenia, ktoré tematizuje „dehumanizáciu ľudských bytostí“.
Česká režisérka a kostýmová výtvarníčka Polívková sa do Činohry SND vracia po tretí raz. Tak ako v Koncerte na želanie, aj v inscenácii Duchovia sú tiež len ľudia sa ponára do vnútorných svetov ľudí a zviditeľňuje ich. Polívková priznala, že rada tvorí s textami, ktoré nepracujú s naratívnym rozprávaním, ale skôr popisujú nejaké stavy. „Pre nás inscenátorov je to zaujímavý materiál, pretože s ním môžeme pracovať podľa vlastného uváženia a hľadať interpretácie, napríklad aj v tomto prípade, na základe obsadenia, ktoré si nastavíme,“ vysvetlila režisérka, ktorá sa postarala aj o úpravu Brunnerovej textu.
Podľa Polívkovej ide o text veľmi obrazivý, poetický, aj keď popisuje situácie bolestné, proces starnutia, ktorý môže byť krutý. „Na texte ma zaujímalo predovšetkým to, že nepopisuje starnutie obvyklým spôsobom, popisuje rozmery, ktoré sú našim očiam skryté,“ dodala k hre, ktorá sa venuje téme staroby a jej krutosti, zomieraniu, čakaniu na to, čo nikdy nepríde, skutočnej bezmocnosti, strachu a hnevu, všetkému, pred čím zatvárame oči. Divákom pripomenie, že príznaky zákernej staroby sa budú časom dotýkať všetkých, ktokoľvek sa môže jedného dňa ocitnúť v pozícii osoby pripútanej na lôžko.
„Autorka sama ako dobrovoľníčka pracovala v domove pre seniorov vo Švajčiarsku, text vychádza z jej pozorovania, všetko popisuje špecifickým jazykom,“ podčiarkla Polívková s tým, že text v origináli neobsahuje rozdelenie postáv, je delený na kapitoly popisujúce stavy. Inscenátori „tok textu“ rozdelili do šiestich hlasov - postáv účastníkov starnutia a dvoch ošetrovateľov.
Ako „účastníci starnutia“ sa divákom predstavia Jana Oľhová, Emília Vášáryová, Zuzana Kocúriková, Dušan Jamrich, Richard Stanke a František Kovár. V postavách ošetrovateľov účinkujú Robert Roth a Jakub Rybárik.
