< sekcia Kultúra

SND si novou inscenáciou pripomína Nežnú revolúciu

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Jakub Kotian

Pri plánovaní nadchádzajúcej sezóny sa rozhodlo SND zamerať na oslavu stého výročia profesionálneho divadla a národného divadla, a zároveň výročia Nežnej revolúcie.

Bratislava 24. októbra (TASR) - Udalosti Novembra '89, podstata herectva a úloha divadla v živote občanov sú hlavnými témami novej inscenácie Slovenského národného divadla (SND) Dnes večer nehráme. Podľa režiséra Jiřího Havelku však nie je hra postavená len na vykladaní faktov z Novembra '89. „Cieľom je skôr priniesť divákovi zážitok, čo všetko divadlo dokáže.“

Pri plánovaní nadchádzajúcej sezóny sa rozhodlo SND zamerať na oslavu stého výročia profesionálneho divadla a národného divadla, a zároveň výročia Nežnej revolúcie. „Hľadali sme, kde je priesečnica novembra, divadla a revolúcie, z čoho vzišla tematická ponuka, ktorú sme Jirkovi tak trochu vnútili. Vďaka nemu a kolegovi dramaturgovi Petrovi Erbesovi sa však téma rozširuje a nesúvisí len s dianím v novembri, ale týka sa podstaty herca, herectva a divadelnosti,“ uviedla dramaturgička Miriam Kičiňová.

Havelka pri tvorbe autorskej hry nechcel, aby išlo len o politické divadlo, ktoré je v poslednej dobe rozšírené, ale podla neho zužuje možné divácke vnímanie predstavenia. „Od začiatku sme sa snažili na hru nahliadať inak, ako len politicky a ideologicky, a našli sme to v samotnej organizácii divadla, v budove a hercoch, ktorí v tej dobe pôsobili v SND,“ uviedol.

Autori inscenácie pri tvorbe vychádzali z dokumentárnych materiálov, ako sú listy divákov, pozitívne aj kritické, ktoré posielali v Novembri '89 do divadla po jeho zapojení sa do štrajku. Dôležitým základom autorskej hru bol najmä záznam debaty, ktorá sa odohrala niekoľko dní po 17. novembri, medzi vedením divadla, kultúrnymi inštitúciami štátu a hercami o tom, či hrať alebo sa pridať k štrajku.

Počas dvojhodinového záznamu, v ktorom vystupujú aj herci stále účinkujúci v SND, odznie podľa Havelku zásadná otázka, ktorou sa inšpiroval. „Má divadlo prehovárať iba cez dramatický text a činoherný útvar tak, ako je zvykom, alebo môže niekedy v dejinách nastať chvíľa, keď má divadlo plniť inú spoločenskú funkciu, a to akéhosi otvoreného diskusného fóra s divákmi? Túto otázku si kladiem aj sám, či spoznáme ten moment, keď divadlo preberá podstatnejšiu funkciu, než je každovečerná návšteva repertoárového divadla,“ povedal Havelka.