Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Janko Silan (občianskym menom Ján Ďurka) sa narodil 24. novembra 1914
Autor TASR
Martin 3. novembra (TASR) – Slovenská národná knižnica (SNK) pripravila pri príležitosti 100. výročia narodenia a 30. výročia úmrtia poeta a kňaza Janka Silana výstavu pod názvom Slávme to spoločne, ktorá v Literárnom múzeu SNK v Martine potrvá do 18. novembra 2014.
"Výstava sprevádza neľahkým životným príbehom básnika katolíckej moderny Janka Silana. Približuje jeho detstvo, štúdium, kaplánske a farárske pôsobenia v Ždiari, Liptovskom Hrádku a Važci, ruka v ruke s jeho tvorbou ovplyvnenou časmi komunistickej totality. Projekt z dielne Národného biografického ústavu SNK je mimoriadne zaujímavou sondou do života prenasledovaného básnika, ktorý sa určite oplatí vidieť," uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
Výstava sa podľa nej pýši bohatým zastúpením výtvarných diel, fotografií, kníh, archívnych a múzejných dokumentov z Literárneho archívu SNK, Obecného úradu v Nových Sadoch, Rímsko-katolíckeho úradu vo Važci a Vysokej školy bohosloveckej v Spišskej Kapitule. Zaujímavými súčasťami výstavy sú básnikov písací stroj a nezameniteľné silné dioptrické okuliare, ktoré boli pre slabý zrak pre neho príznačné počas celého života.
"Ako umlčaný básnik nemohol publikovať, ba jeho meno sa v literárnej izolácii nemohlo objavovať v nijakých médiách. Absurditu doby citlivo pozoroval a vnímal ako tragédiu spoločnosti, ľudstva a človeka vôbec – seba nevynímajúc. Politickým a literárnym normalizátorom nevyhovovala Silanova tvorba duchovného zamerania a svetonázorovej orientácie, a preto sa stal nežiaducim autorom," osvetlil trpkosť osudu básnika slovenskej katolíckej moderny autor koncepcie výstavy a riaditeľ Odboru správy a výskumu pôvodných prameňov SNK Augustín Maťovčík.
Janko Silan (občianskym menom Ján Ďurka) sa narodil 24. novembra 1914 v obci Sila pri Nitre, dnes časti obce Nové Sady. "Po ukončení gymnaziálnych štúdií v Trnave a Nitre mu v roku 1936 vychádza prvá básnická zbierka Kuvici, ktorá získala cenu Českej akadémie vied a umení z fondu J. Zeyera. Počas štúdia na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule vznikla druhá básnická zbierka Rebrík do neba. S ukončením teologických štúdií vychádza v roku 1941 aj jeho najmilšia knižka Slávme to spoločne, venovaná milovanej matke. V roku 1943 pôsobí vo farnosti Jurgov, kde vytvoril zbierky Kým nebudeme doma, Piesne z Javoriny a viaceré preklady. S novými pôsobiskami v Ždiari a Liptovskom Hrádku prichádza aj organizačná činnosť, keď sa stáva spoluzakladateľom časopisu a vydavateľstva Verbum, kde mu neskôr vychádzajú zbierky Piesne zo Ždiaru a Úbohá duša na zemi," doplnila generálna riaditeľka SNK.
Od roku 1949 až do smrti sa stala pôsobiskom Silana farnosť vo Važci, kde tvoril v osamelosti a pod stálym dohľadom Štátnej bezpečnosti. "Rôznymi cestami sú vydávané jeho ďalšie diela Triptych 1, Triptych 2, Sám s vami, Triptych 3 (Dve bolesti jedna radosť), Triptych 4 (Tri balady), Oslnenie a Katolícke piesne z Važca. Básnikova životná púť sa naplnila 16. mája 1984 vo Važci, vo veku nedožitých 70. rokov. Pochovaný je na miestnom cintoríne. Jeho prínos do kresťanských hodnôt v kultúre na Slovensku ocenila Rada biskupov Slovenska udelením čestného uznania Fra Angelica v roku 2014," uzatvorila Krištofová.
"Výstava sprevádza neľahkým životným príbehom básnika katolíckej moderny Janka Silana. Približuje jeho detstvo, štúdium, kaplánske a farárske pôsobenia v Ždiari, Liptovskom Hrádku a Važci, ruka v ruke s jeho tvorbou ovplyvnenou časmi komunistickej totality. Projekt z dielne Národného biografického ústavu SNK je mimoriadne zaujímavou sondou do života prenasledovaného básnika, ktorý sa určite oplatí vidieť," uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
Výstava sa podľa nej pýši bohatým zastúpením výtvarných diel, fotografií, kníh, archívnych a múzejných dokumentov z Literárneho archívu SNK, Obecného úradu v Nových Sadoch, Rímsko-katolíckeho úradu vo Važci a Vysokej školy bohosloveckej v Spišskej Kapitule. Zaujímavými súčasťami výstavy sú básnikov písací stroj a nezameniteľné silné dioptrické okuliare, ktoré boli pre slabý zrak pre neho príznačné počas celého života.
"Ako umlčaný básnik nemohol publikovať, ba jeho meno sa v literárnej izolácii nemohlo objavovať v nijakých médiách. Absurditu doby citlivo pozoroval a vnímal ako tragédiu spoločnosti, ľudstva a človeka vôbec – seba nevynímajúc. Politickým a literárnym normalizátorom nevyhovovala Silanova tvorba duchovného zamerania a svetonázorovej orientácie, a preto sa stal nežiaducim autorom," osvetlil trpkosť osudu básnika slovenskej katolíckej moderny autor koncepcie výstavy a riaditeľ Odboru správy a výskumu pôvodných prameňov SNK Augustín Maťovčík.
Janko Silan (občianskym menom Ján Ďurka) sa narodil 24. novembra 1914 v obci Sila pri Nitre, dnes časti obce Nové Sady. "Po ukončení gymnaziálnych štúdií v Trnave a Nitre mu v roku 1936 vychádza prvá básnická zbierka Kuvici, ktorá získala cenu Českej akadémie vied a umení z fondu J. Zeyera. Počas štúdia na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule vznikla druhá básnická zbierka Rebrík do neba. S ukončením teologických štúdií vychádza v roku 1941 aj jeho najmilšia knižka Slávme to spoločne, venovaná milovanej matke. V roku 1943 pôsobí vo farnosti Jurgov, kde vytvoril zbierky Kým nebudeme doma, Piesne z Javoriny a viaceré preklady. S novými pôsobiskami v Ždiari a Liptovskom Hrádku prichádza aj organizačná činnosť, keď sa stáva spoluzakladateľom časopisu a vydavateľstva Verbum, kde mu neskôr vychádzajú zbierky Piesne zo Ždiaru a Úbohá duša na zemi," doplnila generálna riaditeľka SNK.
Od roku 1949 až do smrti sa stala pôsobiskom Silana farnosť vo Važci, kde tvoril v osamelosti a pod stálym dohľadom Štátnej bezpečnosti. "Rôznymi cestami sú vydávané jeho ďalšie diela Triptych 1, Triptych 2, Sám s vami, Triptych 3 (Dve bolesti jedna radosť), Triptych 4 (Tri balady), Oslnenie a Katolícke piesne z Važca. Básnikova životná púť sa naplnila 16. mája 1984 vo Važci, vo veku nedožitých 70. rokov. Pochovaný je na miestnom cintoríne. Jeho prínos do kresťanských hodnôt v kultúre na Slovensku ocenila Rada biskupov Slovenska udelením čestného uznania Fra Angelica v roku 2014," uzatvorila Krištofová.
