Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Kultúra

V Bratislave uviedli dokument o Chavive Reickovej, hrdinke SNP

Otvorenie výstavy Múzea dopravy Pancierový vlak Štefánik - Povstanie 1944 na koľajniciach spojené s tlačovou konferenciou sa uskutočnilo vo štvrtok 3. októbra 2013 v priestoroch Slovenské technické múzeum, Múzeum dopravy na Šancovej ulici v Bratislave. Na snímke exponáty z výstavy. Foto: TASR/Štefan Puškáš

V bratislavskom Kine Mladosť sa dnes uskutočnila predpremiéra dokumentárneho filmu Návrat do horiaceho domu (Return to the Burning House).

Bratislava 18. novembra (TASR) - V bratislavskom Kine Mladosť sa dnes uskutočnila predpremiéra dokumentárneho filmu Návrat do horiaceho domu (Return to the Burning House). Snímka slovenskej režisérky a scenáristky Anny Gruskovej predstavuje život Chavivy Reickovej (1914-1944), málo známej hrdinky Slovenského národného povstania, príslušníčky britskej spravodajskej služby, aktivistky i zanietenej sionistky.

Za odvážnu, priamu a obetavú ženu s víziou a nádejou označila Chavivu Reickovú vo svojom príhovore režisérka Anna Grusková. "Tento film vznikol nielen preto, aby vyrozprával jej príbeh, ale aby inšpiroval a tú nádej odovzdal ďalej," doplnila filmárka a pripomenula posolstvo Václava Havla: "Tá nádej nie je presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale že to má zmysel bez ohľadu na to, ako to dopadne. Tým sa Chaviva Reicková riadila vo svojom živote."

Podľa Gruskovej prišiel s nápadom vytvoriť film o živote Chavivy Reickovej, ktorý sa po dvoch rokoch zhmotnil, historik a generálny riaditeľ Múzea SNP v Banskej Stanislav Mičev. "V 20. a 30. rokoch jazdila po Banskej Bystrici na motorke, čo bolo také mierne šialenstvo na tú dobu a ešte v takých katolíckych dedinách ako boli v okolí Banskej Bystrice, to bola ozaj veľká rarita," poznamenal Mičev a ocenil prácu režisérky.

"Vôbec sa nesnažila z nej urobiť absolútne pozitívnu hrdinku, ale ukázala ju aj s chybami, ale aj ako ženu, ktorá v pravej chvíli vedela stáť na mieste, kde patrila a necúvla." Podľa slov Anny Gruskovej bola pre film veľmi dôležitou osobou novinárka Tehila Ofer, ktorú diváci uvidia aj vo filme: "Pre odkaz Chavivy Reickovej spravila veľmi veľa, prešla všetky možné archívy, prišla aj na Slovensko.

Vybádala všetko, čo sa o Chavive vybádať dalo, a napísala o tom veľmi hrubú knihu, ktorá momentálne vyšla aj v anglickom preklade." Film prináša nielen množstvo neznámych archívnych materiálov, spomienky pamätníkov a putovanie po Chaviviných stopách na Slovensku, v Londýne a v Izraeli, ale predovšetkým príbeh príťažlivej osobnosti, ktorý môže inšpirovať i v súčasnosti.

Dokument uvádzajú Múzeum SNP v Banskej Bystrici a spoločnosť Anzio pri príležitosti storočnice narodenia Chavivy Reickovej a 70. výročia jej smrti. Film je súčasťou širšie zameraného medzinárodného projektu, ktorý sa snaží Chavivu Reick vrátiť nielen do slovenskej, ale aj do európskej pamäti.

"Spolupracujú s nami rôzne kultúrne a historické inštitúcie zo siedmich európskych krajín. Film sa bude premietať v Českej republike, Taliansku, Nemecku, Poľsku, Veľkej Británii a v Holandsku," uviedla pre TASR Mirka Molnár Ľachká, producentka snímky, ktorá má slovenskú i anglickú jazykovú mutáciu.

"Ako malý bonus sme vytvorili krátky 40-minútový film pre študentov na hodiny dejepisu, lebo je to naozaj príbeh, ktorý by mali reflektovať aj mladí ľudia," doplnila s tým, že dokument vyjde aj na DVD, ktoré obohatí popularizačný komiks: "Kde si mladí ľudia budú môcť na jeden dúšok prečítať, kto to bol tento James Bond v sukniach, naša Chaviva Reick."

Súčasťou projektu Návrat Chavivy Reickovej do európskej pamäti bude tiež konferencia Život a osobnosť Chavivy Reickovej, ktorá sa uskutoční v Múzeu SNP 21. novembra a vzdelávacie podujatia na Slovensku aj v zahraničí.

Chaviva Reicková pochádzala z chudobných pomerov a aktivizovala sa v mládežníckom sionistickom hnutí HaShomer HaTzair v Banskej Bystrici. Koncom roka 1938 sa jej podarilo odísť do Palestíny (dnešný Izrael), kde sa podieľala na vybudovaní kibucu Maanit. Stala sa tiež dobrovoľníčkou Palmachu – elitných jednotiek podzemnej armády židovskej komunity, ktorá usilovala o ukončenie britskej okupácie Palestíny. Keď však dostala šancu pomáhať prenasledovaným Židom, vstúpila do britských jednotiek SOE.

Bola jednou z palestínskych židovských parašutistiek vyslaných na vojenské misie do nacistami okupovanej Európy. Po prílete na Slovensko počas SNP aktívne pomáhala nielen Židom, ale aj spojeneckým pilotom. Po povstaní bola zajatá a zavraždená nacistami v Kremničke.