Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Spisovateľka a filozofka sa v piatok 5. októbra dožíva 75 rokov.
Autor Teraz.sk/Márius Kopcsay
Bratislava 5. októbra (TASR) – Etela Farkašová patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenskej literatúry. Má za sebou množstvo vydaných prozaických titulov, odborných publikácií, ale aj básnických zbierok. K početným oceneniam len pred dvoma týždňami pripojila prestížnu cenu Anasoft litera, ktorú získala za svoj najnovší román Scenár. Spisovateľka a filozofka Etela Farkašová sa v piatok 5. októbra dožíva 75 rokov.
Ako spisovateľka Etela Farkašová debutovala v roku 1978 zbierkou poviedok Reprodukcia času, nasledovali ďalšie poviedkové knihy Snívanie v tráve (1983) a Nočné jazvy (1986).
Román Stalo sa (2005) ju zaradil medzi finalistov prvého ročníka literárnej súťaže Anasoft Litera. Jej najnovšie dielo, román Scenár (2017) jej napokon v tejto súťaži priniesol víťazstvo, dva razy bola finalistkou súťaže o Cenu Jána Johanidesa.
„Román Scenár sa od mojich ostatných kníh líši rozsahom, pretože zvyčajne píšem kratšie prózy, ale tento raz som sa rozpísala viac. Takisto dvojica postáv z tohto románu vo mne ako v autorke žije a pretrváva intenzívnejšie, než povedzme postavy zo starších kníh. Román som písala približne 2,5 roka, a aj keď už pracujem na inom námete, hrdinku Katarínu v sebe stále cítim,“ povedala Etela Farkašová pre TASR o svojom najnovšom a zatiaľ najúspešnejšom diele.
Jeho hlavnými témami sú vzťahovosť a časovosť ľudského bytia, ľudského života, čo sú otázky, ktorým sa Etela Farkašová dlhodobo venuje vo svojej tvorbe.
„Myslím si, že píšem tematicky kontinuálne – inak povedané, píšem stále o tom istom. Je dôležité, ako sa človek usadí v medziľudských vzťahoch, vo vzťahoch partnerských, rodinných, medzigeneračných, aj profesionálnych, ale aj ako sa usadí a cíti vo svojom vlastnom čase, ako vníma a reflektuje čas svojho života. V novej knihe sa prvý raz výrazne sústreďujem na obe témy, teda na vzťahy, ale aj na časové aspekty ľudského života v kontexte starnutia a staroby,“ povedala Etela Farkašová.
Hrdinami románu Scenár sú manželia vo vyššom veku – prekladateľka a vedec. „Hlavní protagonisti Katarína a Vojto sa pomaly so svojím životným štýlom, tempom a názormi stávajú pre ostatných členov rodiny čím ďalej, tým menej pochopenými. Nedarí sa im zmieriť sa s tým, že sú už len tolerovaní. Skúsenosť starnutia je tu definovaná ako neprenosná, rovnako ako požiadavky na ľudí v produktívnom veku, ktorí musia vyvinúť nadľudské úsilie na to, aby ich napĺňali. Priepasť medzi generáciami sa zväčšuje,“ napísala rozhlasová redaktorka a poetka Veronika Dianišková v recenzii na román v denníku Pravda.
„Otázka časovosti je pre mňa dôležitá nielen ako pre autorku, ale aj ako pre človeka, ktorý žije v tejto dynamickej dobe,“ doplnila spisovateľka a filozofka Etela Farkašová. „Uvedomila som si, ako svoj čas prispôsobujeme rôznym vonkajším povinnostiam a ako málo nám z neho ostáva pre vlastné osobné, privátne prežívanie.“
Etela Farkašová sa narodila 5. októbra 1943 v Levoči. Detstvo strávila v Bratislave. Vyštudovala odbor matematika-fyzika na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity a od roku 1964 pôsobila ako stredoškolská učiteľka týchto predmetov. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FFUK) v Bratislave vyštudovala v rokoch 1966-1972 filozofiu a sociológiu.
Od roku 1972 prednášala na Katedre filozofie FF UK. V období rokov 1998-2010 bola vedúcou Katedry filozofie a dejín filozofie na FFUK. V rokoch 1994 a 1995 tiež pôsobila ako hosťujúca profesorka na Filozofickom inštitúte Viedenskej univerzity. Je členkou a spoluzakladateľkou Klubu slovenských prozaičiek Femina.
Etela Farkašová sa dlhodobo venuje teórii poznania, skúma vzťah vedy a umenia, najmä filozofie a literatúry, a takisto socio-kultúrnu podmienenosť vedeckého poznania,. Od 90-tych rokov sa presunul jej bádateľský záujem aj k feministickej filozofii.
Popri šestnástich vlastných prozaických dielach prispela Etela Farkašová do viacerých domácich i medzinárodných antológií, ako spolueditorka ich niekoľko zostavila. Napísala niekoľko básnických zbierok, napr. Na rube času (2006), Opretá o ticho (2008), Prstoklady (2011), Medzi záhradou a básňou (2013), Načúvam ránu (2014) a Cesty (2015).
Venuje sa esejistickej tvorbe, ako spoluautorka vydala odborné publikácie Teória poznania (1980), Štyri pohľady do feministickej filozofie (1993), napísala monografiu Na ceste k vlastnej izbe (2006).
Etela Farkašová je držiteľkou mnohých ocenení. Získala napr. Cenu Ivana Kraska za debut Reprodukcia času (1978), Cenu Spolku slovenských spisovateľov (1997), ale tiež Zlatý čestný odznak za zásluhy o Rakúsku republiku (2004), Cenu predsedu NR SR Za výnimočný prínos v oblasti literatúry a filozofie (2014) a v tom istom roku tiež prémiu Literárneho fondu za celoživotný prínos k rozvoju slovenskej vedy doma i v zahraničí. Cena Anasoft litera za román Scenár k nim pribudla 19. septembra 2018. A je pozitívne, že sa vďaka románu posúva do centra spoločenskej diskusie aj dnes často tabuizovaná či obchádzaná téma starnutia.
„V starších rokoch človek zistí, že nie je najsprávnejšie a najmúdrejšie stále sa naháňať a stále niekam bežať – povedané metaforicky. Hodnotový rámec dnešnej nepríjemne akcelerovanej doby nie je pre starých ľudí žičlivý fyzicky nestačia plniť jeho nároky, no nevyhovuje im aj preto, že ich myslenie je už „ďalej“. Vedia si od diktátu doby vytvoriť istý dištanc a uvedomujú si, že aj v spomaľovaní je istá hodnota,“ dodáva spisovateľka Etela Farkašová.
Ako spisovateľka Etela Farkašová debutovala v roku 1978 zbierkou poviedok Reprodukcia času, nasledovali ďalšie poviedkové knihy Snívanie v tráve (1983) a Nočné jazvy (1986).
Román Stalo sa (2005) ju zaradil medzi finalistov prvého ročníka literárnej súťaže Anasoft Litera. Jej najnovšie dielo, román Scenár (2017) jej napokon v tejto súťaži priniesol víťazstvo, dva razy bola finalistkou súťaže o Cenu Jána Johanidesa.
„Román Scenár sa od mojich ostatných kníh líši rozsahom, pretože zvyčajne píšem kratšie prózy, ale tento raz som sa rozpísala viac. Takisto dvojica postáv z tohto románu vo mne ako v autorke žije a pretrváva intenzívnejšie, než povedzme postavy zo starších kníh. Román som písala približne 2,5 roka, a aj keď už pracujem na inom námete, hrdinku Katarínu v sebe stále cítim,“ povedala Etela Farkašová pre TASR o svojom najnovšom a zatiaľ najúspešnejšom diele.
Jeho hlavnými témami sú vzťahovosť a časovosť ľudského bytia, ľudského života, čo sú otázky, ktorým sa Etela Farkašová dlhodobo venuje vo svojej tvorbe.
Nemáme čas žiť
„Myslím si, že píšem tematicky kontinuálne – inak povedané, píšem stále o tom istom. Je dôležité, ako sa človek usadí v medziľudských vzťahoch, vo vzťahoch partnerských, rodinných, medzigeneračných, aj profesionálnych, ale aj ako sa usadí a cíti vo svojom vlastnom čase, ako vníma a reflektuje čas svojho života. V novej knihe sa prvý raz výrazne sústreďujem na obe témy, teda na vzťahy, ale aj na časové aspekty ľudského života v kontexte starnutia a staroby,“ povedala Etela Farkašová.
Hrdinami románu Scenár sú manželia vo vyššom veku – prekladateľka a vedec. „Hlavní protagonisti Katarína a Vojto sa pomaly so svojím životným štýlom, tempom a názormi stávajú pre ostatných členov rodiny čím ďalej, tým menej pochopenými. Nedarí sa im zmieriť sa s tým, že sú už len tolerovaní. Skúsenosť starnutia je tu definovaná ako neprenosná, rovnako ako požiadavky na ľudí v produktívnom veku, ktorí musia vyvinúť nadľudské úsilie na to, aby ich napĺňali. Priepasť medzi generáciami sa zväčšuje,“ napísala rozhlasová redaktorka a poetka Veronika Dianišková v recenzii na román v denníku Pravda.
„Otázka časovosti je pre mňa dôležitá nielen ako pre autorku, ale aj ako pre človeka, ktorý žije v tejto dynamickej dobe,“ doplnila spisovateľka a filozofka Etela Farkašová. „Uvedomila som si, ako svoj čas prispôsobujeme rôznym vonkajším povinnostiam a ako málo nám z neho ostáva pre vlastné osobné, privátne prežívanie.“
Od matematiky k filozofii
Etela Farkašová sa narodila 5. októbra 1943 v Levoči. Detstvo strávila v Bratislave. Vyštudovala odbor matematika-fyzika na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity a od roku 1964 pôsobila ako stredoškolská učiteľka týchto predmetov. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FFUK) v Bratislave vyštudovala v rokoch 1966-1972 filozofiu a sociológiu.
Od roku 1972 prednášala na Katedre filozofie FF UK. V období rokov 1998-2010 bola vedúcou Katedry filozofie a dejín filozofie na FFUK. V rokoch 1994 a 1995 tiež pôsobila ako hosťujúca profesorka na Filozofickom inštitúte Viedenskej univerzity. Je členkou a spoluzakladateľkou Klubu slovenských prozaičiek Femina.
Etela Farkašová sa dlhodobo venuje teórii poznania, skúma vzťah vedy a umenia, najmä filozofie a literatúry, a takisto socio-kultúrnu podmienenosť vedeckého poznania,. Od 90-tych rokov sa presunul jej bádateľský záujem aj k feministickej filozofii.
Popri šestnástich vlastných prozaických dielach prispela Etela Farkašová do viacerých domácich i medzinárodných antológií, ako spolueditorka ich niekoľko zostavila. Napísala niekoľko básnických zbierok, napr. Na rube času (2006), Opretá o ticho (2008), Prstoklady (2011), Medzi záhradou a básňou (2013), Načúvam ránu (2014) a Cesty (2015).
Rakúska cena pre slovenskú spisovateľku
Venuje sa esejistickej tvorbe, ako spoluautorka vydala odborné publikácie Teória poznania (1980), Štyri pohľady do feministickej filozofie (1993), napísala monografiu Na ceste k vlastnej izbe (2006).
Etela Farkašová je držiteľkou mnohých ocenení. Získala napr. Cenu Ivana Kraska za debut Reprodukcia času (1978), Cenu Spolku slovenských spisovateľov (1997), ale tiež Zlatý čestný odznak za zásluhy o Rakúsku republiku (2004), Cenu predsedu NR SR Za výnimočný prínos v oblasti literatúry a filozofie (2014) a v tom istom roku tiež prémiu Literárneho fondu za celoživotný prínos k rozvoju slovenskej vedy doma i v zahraničí. Cena Anasoft litera za román Scenár k nim pribudla 19. septembra 2018. A je pozitívne, že sa vďaka románu posúva do centra spoločenskej diskusie aj dnes často tabuizovaná či obchádzaná téma starnutia.
„V starších rokoch človek zistí, že nie je najsprávnejšie a najmúdrejšie stále sa naháňať a stále niekam bežať – povedané metaforicky. Hodnotový rámec dnešnej nepríjemne akcelerovanej doby nie je pre starých ľudí žičlivý fyzicky nestačia plniť jeho nároky, no nevyhovuje im aj preto, že ich myslenie je už „ďalej“. Vedia si od diktátu doby vytvoriť istý dištanc a uvedomujú si, že aj v spomaľovaní je istá hodnota,“ dodáva spisovateľka Etela Farkašová.
