Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Hurban a Štúr v dome miestneho rímskokatolíckeho farára zosnovali Výzvu k národu slovenskému, ktorú potom viackrát predniesli miestnym občanom.
Autor TASR
Bratislava 16. apríla (TASR) - Strategickým plánom bojových akcií slovenských dobrovoľníkov v druhej, tzv. zimnej výprave, bolo obsadiť Kysuce, Žilinu a potom Turiec. Dňa 4. decembra dobrovoľníci spolu s cisárskym vojskom prekročili pri Jablunkove hranice a vydali sa na pochod do Čadce. Všeobecne sa očakával tuhý boj, pretože medzi Turzovkou a Čadcou stálo okolo 1700 honvédov. Na prekvapenie politických predstaviteľov Slovenskej národnej rady i vojenských veliteľov, honvédi náhlivo ustúpili a, ako sa ukázalo neskôr, opevnili sa už nad Žilinou, pri Budatínskom zámku. Dobrovoľníci tak vstúpili do Čadce bez boja.
Občania Čadce a mnohí ďalší Kysučania ich privítali s veľkým nadšením. Vojaci a dobrovoľníci sa ubytovali po domoch a po chalupách, Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a vojenských veliteľov prijal na byt miestny rímskokatolícky farár, dekan František Daniš. Hurban a Štúr v jeho dome zosnovali Výzvu k národu slovenskému, ktorú potom viackrát predniesli miestnym občanom. Výzva mala taký ohlas, že k dobrovoľníkom sa hneď pridalo vyše tridsať miestnych mládencov. Jej hlavným heslom bolo: „Sloboda národa slovenského, vernosť spoločnému cisárovi a kráľovi, jednota, moc a sláva slobodného a velikého mocnárstva rakúskeho, pád a zhynutie panstvobažnej zberby maďarsko-košútovskej.“ Dobrovoľníci a vojsko zostali v Čadci tri dni. Dňa 7. decembra sa pustili dolu Kysucou, smerom na Žilinu.
Túto pamätnú udalosť od roku 1937 pripomínala pamätná tabuľa s reliéfom slovenského dobrovoľníka pod rozvinutou zástavou od Vojtecha Ihriského na rímskokatolíckej fare. Farský dom však koncom minulého storočia musel ustúpiť rozvíjajúcej sa výstavbe Čadce. Pamiatku však zachovali. Z kraja Námestia slobody, neďaleko vchodu do kostola svätého Bartolomeja, vybudovali pomník a do jeho stredu umiestnili pôvodnú pamätanú tabuľu z budovy. A tak si na nej aj dnes môžeme prečítať: „V tomto dome sídlila Nár. rada Slovenska Ľ. Štúr, J. M. Hurban, B. Bloudek, Fr. Zach a J. Bôrik, keď za ich vedenia slovenskí a českí dobrovoľníci dňa 4. XII. 1848 obsadili Čadcu.“ Pomník v tejto podobe odhalili v roku 1998 pri 150. výročí Slovenského povstania 1848-1849.
Občania Čadce a mnohí ďalší Kysučania ich privítali s veľkým nadšením. Vojaci a dobrovoľníci sa ubytovali po domoch a po chalupách, Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a vojenských veliteľov prijal na byt miestny rímskokatolícky farár, dekan František Daniš. Hurban a Štúr v jeho dome zosnovali Výzvu k národu slovenskému, ktorú potom viackrát predniesli miestnym občanom. Výzva mala taký ohlas, že k dobrovoľníkom sa hneď pridalo vyše tridsať miestnych mládencov. Jej hlavným heslom bolo: „Sloboda národa slovenského, vernosť spoločnému cisárovi a kráľovi, jednota, moc a sláva slobodného a velikého mocnárstva rakúskeho, pád a zhynutie panstvobažnej zberby maďarsko-košútovskej.“ Dobrovoľníci a vojsko zostali v Čadci tri dni. Dňa 7. decembra sa pustili dolu Kysucou, smerom na Žilinu.
Túto pamätnú udalosť od roku 1937 pripomínala pamätná tabuľa s reliéfom slovenského dobrovoľníka pod rozvinutou zástavou od Vojtecha Ihriského na rímskokatolíckej fare. Farský dom však koncom minulého storočia musel ustúpiť rozvíjajúcej sa výstavbe Čadce. Pamiatku však zachovali. Z kraja Námestia slobody, neďaleko vchodu do kostola svätého Bartolomeja, vybudovali pomník a do jeho stredu umiestnili pôvodnú pamätanú tabuľu z budovy. A tak si na nej aj dnes môžeme prečítať: „V tomto dome sídlila Nár. rada Slovenska Ľ. Štúr, J. M. Hurban, B. Bloudek, Fr. Zach a J. Bôrik, keď za ich vedenia slovenskí a českí dobrovoľníci dňa 4. XII. 1848 obsadili Čadcu.“ Pomník v tejto podobe odhalili v roku 1998 pri 150. výročí Slovenského povstania 1848-1849.
