Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 29. apríl 2024Meniny má Lea
< sekcia Kultúra

Svet Rudolfa Filu bol medzi pravdou a básňou, realitou a ilúziou

Na snímke výtvarný umelec Rudolf Fila, ktorý sa zúčastnil na dobročinnej akcii pod názvom Lepší Svet na Osuského ulici v Bratislave 31. mája 2007, kde dražili jeho diela za symbolické ceny. Foto: TASR/Martin Baumann
Za celoživotné dielo minister kultúry SR Rudolf Chmel (vpravo) ocenil maliara Rudolfa Filu 11. januára 2005 v Bratislave Foto: TASR/Vladimír Benko

Osobnosť európskeho rozmeru. Taký bol Rudolf Fila, ktorý nás opustil v stredu 11. februára. Teraz.sk vám prináša fotografie jeho tvorby.

Bratislava 15. februára (TASR/Teraz.sk) - Jedinečný a mimoriadny. Maliar, filozof, učiteľ, teoretik, spisovateľ aj básnik. Dvomi slovami - Rudolf Fila.

Snímka z výstavy obrazov Rudolfa Filu na Zelenej ulici č. 2 v Bratislave, archívne foto
Foto: TASR/Martin Baumann


Vo svojej tvorbe sa usiloval o jedinečnosť maliarskeho uchopenia sveta, založenú na vibrovaní medzi pravdou a básňou, realitou a ilúziou. Už od svojho vstupu na umeleckú scénu v šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa stal mimoriadnou osobnosťou, ktorá dala tomuto obdobiu svoju pečať a ovplyvnila vývoj slovenského výtvarného umenia.

V Mirbachovom paláci v Bratislave sa 16.marca 1999 konala výstava diel výtvarníkov Rudolfa Fila (na snímke stojí pred svojimi obrazmi) a Arnulfa Rainera s názvom Pocta Messerschmidta.
Foto: TASR/Rudolf Bihary

Snímka z výstavy obrazov Rudolfa Filu na Zelenej ulici v Bratislave.
Foto: TASR/Martin Baumann


V tvorbe prešiel od abstraktných kompozícií k dvojvrstvovým konfrontáciám podmaľby – premaľby. Sú to zásahy, ktoré mnohokrát potláčajú respektíve vyzdvihujú pôvodnú podmaľbu/fotografiu. Tieto konfrontačné akcie vyústili do série hyperzväčšenín fragmentov ženského tela, tzv. teloviek.

Snímka z výstavy obrazov Rudolfa Filu na Zelenej ulici v Bratislave.
Foto: TASR/Martin Baumann


Aj v tomto čase patril Fila k najvýznamnejším predstaviteľom abstraktnej maľby. Práca s farbou a vnímanie jej optických i materiálnych kvalít sa stali základom jeho práce. Bol nielen maliarom a ilustrátorom, ale aj esejistom a pedagógom. „Maliar má maľovať a nie robiť obraz,“ znie jeden z výrokov mimoriadneho Rudolfa Filu.

Snímka z dobročinnej akcie pod názvom Lepší Svet na Osuského ulici v Bratislave 31. mája 2007, kde sa dražili diela výtvarného umelca Rudolfa Fila za symbolické ceny.
Foto: TASR/Martin Baumann

Na snímke výtvarný umelec Rudolf Fila, ktorý sa zúčastnil na dobročinnej akcii pod názvom Lepší Svet na Osuského ulici v Bratislave 31. mája 2007
Foto: TASR/Martin Baumann

Snímka z dobročinnej akcie pod názvom Lepší Svet na Osuského ulici v Bratislave 31. mája 2007.
Foto: TASR/Mart


Rudolf Fila


Narodil sa v roku 1932 v meste Příbram na Morave. Po absolvovaní Školy umeleckého priemyslu v Brne prišiel študovať na Vysokú školu výtvarných umení do Bratislavy (1952), kam ho ťahala najmä osobnosť Ľudovíta Fullu. Neskôr začal učiť na Škole umeleckého priemyslu (ŠUP) v Bratislave.

Maliar bol neodmysliteľne spätý s druhým začiatkom VŠVU, teda so zmenou školy po roku 1989. V rokoch 1990-1992 na nej viedol Ateliér voľnej maľby.

Samostatne vystavoval od roku 1962. Jeho diela sú zastúpené v zbierkach Slovenskej národnej galérie (SNG) v Bratislave, Národnej galérie v Prahe, Moravskej galérie v Brne, v Múzeu 20. storočia vo Viedni, v múzeu v Ulme, v stálej expozícii Credit Suisse Art Collection v Londýne a v ďalších mestách Európy, Severnej a Južnej Ameriky. Fila realizoval zásahy do kníh a reprodukcií umeleckých diel, menil ich na nové diela, dával im nové významy.

Vydal knižné publikácie Analýza výstavby výtvarného diela (1979), Výtvarná príprava pre 1. a 2. ročník umeleckopriemyselnej školy, Načo nám je umenie (1991) a knihu esejí, prednášok, článkov, recenzií, prejavov na vernisážach a rozhovorov z rokov 1965–2002 pod názvom Cestou (2003), za ktorú mu udelili Cenu Dominika Tatarku za rok 2003.

Celoživotné dielo maliara Rudolfa Filu ocenil v januári 2005 vtedajší minister kultúry SR Rudolf Chmel.