Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Kultúra

Talianskeho fotografa Guida Longhitana uchvátila Východná

Ilustračné foto Foto: TASR/Jozef Ďurník

Obrázkovú knihu pod názvom „Incredibile Slovakia Folklórny Festival Východná“ predstavil verejnosti v Poprade, kde už roky žije a pracuje.

Poprad 30. júna (TASR) - Zaujímavú fotografickú publikáciu o folklórnom festivale Východná vydal prakticky iba pár dní pred jeho otvorením taliansky autor Guido Andrea Longhitano. Obrázkovú knihu pod názvom „Incredibile Slovakia Folklórny Festival Východná“ predstavil verejnosti v Poprade, kde už roky žije a pracuje. Pochvalne sa o tejto publikácii vyjadril aj prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, ktorý konštatoval, že je veľmi smutné, keď takú nádhernú knihu o najväčšom tuzemskom folklórnom festivale nevydá Slovák, ale Talian. Vydanie knihy zaštítila riaditeľka Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave Teresa Triscari a primátor mesta Pezinok Oliver Solga.

Guido Andrea Longhitano pochádza z talianskeho mestečka Rapallo neďaleko Janova. Absolvoval štúdium technických vied a práva, no už od detstva si pestoval vzťah k fotografii, ktorú vníma ako príležitosť na stretnutie s ľuďmi, spôsob zdieľania ich životov, a to prostredníctvom média, ktoré umožňuje zastaviť okamih a urobiť ho tak večným.

Prečo ste sa rozhodli vydať knihu práve o Východnej?

Na festivale som bol po prvý raz už pred piatimi rokmi a odvtedy som už ani jeden nevynechal. Veľmi ma chytilo za srdce to, ako Slováci cítia a vnímajú folklór – počínajúc deťmi a končiac staršou generáciou. Keď som svoje prvé fotografie z Východnej ukázal svojim známym a kamarátom, vnukli mi myšlienku, či by nestálo za úvahu, aby som o tomto krásnom festivale s bohatou tradíciou nevydal knihu. Viete, bol som skutočne ako vo vytržení, keď som po prvý raz uvidel spontánnosť a vášeň väčšiny účinkujúcich. Taliansky folklór je na rozdiel od vášho spätý iba s cirkevnými sviatkami.

Ilustračné foto
Foto: TASR/Jozef Ďurník
Hovorili ste niekedy u vás v Taliansku o našej Východnej?

Samozrejme a priviedol som na Slovensko aj veľa svojich priateľov, chcel som, aby to videli na vlastné oči. Slováci a Taliani sú si navzájom totiž veľmi podobní, možno ešte viac, ako tušíme. U vašich krajanov sú vášne možno trošku skryté, ale ak ich naozaj niečo chytí za srdce, potom o to viac vypláva na povrch cit aj temperament. Ale ak sa mám vrátiť ešte k vašej otázke, veľmi intenzívne premýšľam, že by som s pomocou priaznivcov zorganizoval nejaký koncert slovenských súborov v Taliansku.

Na knihe ste pracovali päť rokov. Je to prierez niekoľkých ročníkov festivalu. Neuvažujete, že by ste sa v ďalšej knihe venovali miestnemu folklóru, napríklad slovenskému salašníctvu či našim remeslám?

Tvorba pre túto knihu bola veľmi zaujímavá, pretože festival a jeho vývoj ukazuje špecifické tradičné zvyky, ktoré v iných kontextoch nie sú až také pozorovateľné. Okolo nás sú ale i také udalosti a okamihy, ktoré nepatria do tradícií a folklóru, ale sú súčasťou života a pomoci ostatným. A v tomto smere spolupracujem s popradskými hasičmi. Práve v ich blízkosti nachádzam to isté, čo som napríklad našiel vo Východnej, a to je to veľké slovenské srdce. Zrejme tak moja druhá kniha bude akurát o týchto "malých" slovenských hrdinoch.

Neuvažujete o tom, že by ste časť zisku z vašej prvej knihy venovali talianskym spoluobčanom, ktorých postihlo nedávno ničivé zemetrasenie?

Kniha nevznikla pre zisk, ale predovšetkým preto, aby ľudia z okolitých krajín mohli spoznať túto krásu. Preto sú tiež sprievodné texty napísané nielen v slovenčine, ale aj v taliančine, nemčine a ďalších jazykoch. Pre mňa je vôbec to najkrajšie fotografovať ľudí, a tým sa zúčastniť aj ich životov. Podľa mňa nie je možné fotografovať niečo dobre, kým to nespoznám a s čím sa nezžijem.

Hovorili ste, že Taliani a Slováci sú si v mnohom podobní. Mali ste s niečím po príchode do Popradu problémy?

Asi preto, že pochádzam z prímorskej oblasti, tak to bola určite krutá zima, ktorú som tu, pod Tatrami, spoznal. To bola skutočne moja veľká univerzita (smiech), ale už som si zvykol a veľmi sa mi tu páči.