Chomutov/Bratislava 24. júla (TASR) - Český tanečník Vlastimil Harapes sa presadil nielen na domácich, ale aj na zahraničných baletných scénach. Umelec, ktorý na doskách zažíval pocit šťastia a patril k európskej baletnej elite hovorí, že "tanec je oslobodzujúci, vždy som sa cítil slobodný a slobodne."

V sobotu 24. júla sa Vlastimil Harapes - dlhoročný člen a sólista baletu Národného divadla v Prahe, tanečník, choreograf, divadelný a filmový herec - dožíva 75 rokov.

Vlastimil Harapes sa narodil 24. júla 1946 v obci Droužkovice, ležiacej približne štyri kilometre od Chomutova v rodine nadšených ochotníkov, a teda na javisku stál už ako dieťa. S baletom sa bližšie zoznámil na chomutovskej hudobnej škole, potom prešiel na tanečné konzervatórium v Prahe, ktoré absolvoval v roku 1965. Tanec študoval tiež v Petrohrade v baletnej škole Malého akademického divadla (1968).

Foto: TASR/Michal Svítok

Od 1. júla 1966 sa stal členom baletu pražského Národného divadla, v roku 1971 jeho sólistom. V rokoch 1987 až 1989 bol sólistom a šéfom baletu Laterny magiky a v rokoch 1990 až 2003 pôsobil ako choreograf a riaditeľ baletného súboru Národného divadla v Prahe. Pracovný pomer s prvou českou scénou ukončil v júli 2009. Od mája 2010 viedol Vlastimil Harapes jeden rok Balet Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.

Veľký talent, pohybová elegancia, technická vyspelosť a muzikálnosť spolu s výrazne oduševneným zjavom urobili z umelca ideálneho predstaviteľa hlavných úloh diel klasického baletu. Na divadelných doskách predviedol Vlastimil Harapes mnoho výrazných baletných kreácií, zaujal napríklad ako ideálny predstaviteľ princov v baletoch Labutie jazero, Spiaca krásavica, Popoluška či Luskáčik.

V rokoch 1977 až 1983 bol stálym hosťom západonemeckej porýnskej opery v Duisburgu/Dűsseldorfe (Deutsche Oper am Rhein), hosťoval v Škótskom národnom balete, v súboroch Tokyo City ballet, v rímskej Akadémii tanca i v tamojšej opere. Jeho tanečnému umeniu tlieskalo publikum v desiatkach krajín Európy a tiež v Japonsku, v Austrálii, na Kube i v ďalších krajinách.

Meno Vlastimila Harapesa je späté nielen s divadlom a tancom, ale uplatnil sa tiež pred filmovými a televíznymi kamerami. Debutoval v snímke Starci na chmelu (1964). Okrem toho si zahral napríklad v poetickej dráme Markéta Lazarová (1967), v psychologickej dráme Den pro mou lásku (1976), v komédiách Jak vytrhnout velrybě stoličku (1977) a Jak dostat tatínka do polepšovny (1978), v rozprávke Panna a netvor (1978), v dráme Bolero (2004) alebo v televíznych seriáloch F. L. Věk (1970), či Comeback (2008-2011).

Vlastimil Harapes je nositeľom titulu zaslúžilý umelec (1976) a národný umelec (1989). V roku 2000 mu Európska únia umenia udelila Európsku cenu Gustava Mahlera za baletné výkony a v roku 2012 si prevzal Cenu Thálie 2011 za celoživotné tanečné majstrovstvo. V roku 2016 vstúpil do siene slávy pražského Národného divadla, na doskách ktorého prežil viac ako 40 rokov.