Bratislava 2. decembra (TASR) - Medzivládny výbor UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva tento týždeň v azerbajdžanskej metropole Baku rozhoduje o nominácií 30 prvkov na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Jedným z nominovaných prvkov je aj Terchovská muzika.

Terchovská sláčiková muzika, hrajúca v zložení prvé a druhé husle, kontra-husle a basa, je špecifická svojím vokálno-inštrumentálnym prejavom spojeným s ľudovým tancom krútená, resp. čardáš. Prvé priame dôkazy o jej existencii pochádzajú z prelomu 19. a 20. storočia, kedy v osade Kvočkovia pôsobila hudobná trojka nazvaná Kvočkovská muzika. Už v roku 1935 bola terchovská Ištvaniarska muzika Franca Baláta zaznamenaná vo filme Jánošík Martina Friča a v 80. rokoch slovenský etnológ a režisér Martin Slivka zdokumentoval hudobnú kultúru Jánošíkovho kraja vo filmoch Terchovská muzika a Muchovci. Tradícia terchovskej muziky je stále živá vďaka zanieteniu miestnych obyvateľov, ktorí si toto dedičstvo odovzdávajú v rámci medzigeneračnej výmeny.

Svetový zoznam UNESCO je súpisom mimoriadnych prvkov a praktík, ktoré sú akceptované jednotlivcami a spoločnosťami, pretrvávajú v súlade s univerzálnymi princípmi ľudských práv, so socio-kultúrnymi i historickými podmienkami spoločenstiev. Predstavuje efektívny prostriedok na zabezpečenie lepšej ochrany a informovanosti o významne nehmotného kultúrneho dedičstva. V zozname sa nachádza 257 prvkov, vrátane fujary (2005).

Ôsme zasadnutie výboru, ktorému predsedá minister kultúry a turizmu Azerbajdžanskej republiky Abulfas Garayev, sa bude zaoberať aj nomináciou 11 prvkov na zápis do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré si vyžaduje naliehavú ochranu. Zoznam obsahuje už 31 prvkov, medzi ktorými figuruje výroba tradičných kirgizských plstených kobercov, Bigwala – kráľovská hudba a tanec z Ugandy, spievaná modlitba Eshuva z Peru, čínsky festival Meshrep či náboženské rituály katolíckej komunity Suitiv Lotyšsku.

V tomto roku si Organizácia spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru pripomína 10. výročie prijatia Dohovoru o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva, ktorý ratifikovalo 156 krajín. Podľa generálnej riaditeľky UNESCO Iriny Bokovej prijatím dohovoru sa zmenil pohľad verejnosti na nehmotnú zložku kultúrneho dedičstva a zdôraznil sa jej význam ako imanentnej súčasti každodenného života.

"Je potrebné zaviesť efektívnejšie opatrenia na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, posilniť spoluprácu medzi zmluvnými štátmi a podporovať spoločenstvá, ktoré sú legitímnymi strážcami duchovného pokladu," uviedla pre médiá Boková.

TASR informovala Martina Padušňáková, PR manažérka SĽUK-u.