Bratislava 29. augusta (TASR) - Vo svete kultúry, médií a spoločenských záležitostí sa počas uplynulého týždňa odohralo niekoľko pozoruhodných udalostí. Priaznivcov slovenskej kultúry potešilo hneď niekoľko zahraničných úspechov. Básnik Ivan Štrpka dostal v Severnom Macedónsku prestížne ocenenie Zlatý veniec, študent Bohuslav Argaláš sa v USA stal jedným z víťazov súťaže Ilustrátori budúcnosti a Rebeka Bizubová získala ocenenie americkej Akadémie filmových umení a vied (AMPAS) študentský Oscar v kategórii dokument za svoj absolventský film Spoveď. V Benátkach sa začal filmový festival, svet pamiatok a múzeí oživila správa o prvom portréte Vikinga v podobe miniatúrnej figúrky z 10. storočia, či prevoz vzácnej stredovekej tapisérie z Bayeux na výstavu do Londýna.

Slovenský básnik Ivan Štrpka si prevzal v Severnom Macedónsku prestížne literárne ocenenie Zlatý veniec. Cenu mu odovzdali na 64. ročníku medzinárodného festivalu Večery poézie v Struge (SVP). Ide o jedno z najvyšších ocenení v oblasti poézie v Európe. Festival založili v roku 1961. Doteraz hostil viac ako 4000 básnikov, prekladateľov, esejistov a literárnych kritikov z 95 krajín. Podujatie sa koná každý rok v auguste. Zlatý veniec ako hlavná cena sa udeľuje za celoživotnú tvorbu autora. Štrpka je prvý Slovák, ktorému udelili Zlatý veniec z SVP.

Slovenský študent Bohuslav Argaláš sa stal jedným z víťazov 42. ročníka súťaže Illustrators of the Future (Ilustrátori budúcnosti). Ide o jednu z najprestížnejších súťaží v oblasti písania a ilustrovania na svete. V apríli 2026 spolu s ďalšími víťazmi súťaže odcestuje do Los Angeles, kde sa zúčastní na odovzdávaní cien a ilustrátorskom workshope. V rámci workshopu bude súťažiť o Veľkú cenu, pričom jeho úlohou bude zostaviť ilustráciu na základe poviedok napísaných víťazmi literárnej časti súťaže.

Slovenka Rebeka Bizubová získala ocenenie americkej Akadémie filmových umení a vied (AMPAS) študentský Oscar v kategórii dokument za svoj absolventský film Spoveď. V snímke v produkcii Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave (VŠMU) otvára Bizubová tému sexuálneho obťažovania v cirkvi, ktoré režisérka zažila na vlastnej koži. Bizubová už za Spoveď získala cenu Slnko v sieti od Slovenskej filmovej a televíznej akadémie v kategórii Najlepší krátky hraný film, Modrého anjela z košického MFF Art Film za Najlepší krátky film.

Foto: TASR - Roman Hanc

Talianske Benátky sa premenili na centrum svetovej kinematografie. Aj na 82. ročníku najstaršieho filmového festivalu sveta sa očakáva silná účasť domácich i zahraničných hviezd. Festival otvoril film talianskeho režiséra Paola Sorrentina s názvom La grazia. O hlavnú cenu, Zlatého leva, sa uchádza celkovo 21 filmov vrátane piatich talianskych, predseda poroty v hlavnej súťaži je americký režisér Alexander Payne. Zlatého leva za celoživotné dielo udelia nemeckému režisérovi Wernerovi Herzogovi a americkej herečke Kim Novakovej. Na festivale má zastúpenie aj Slovensko. Svetovú premiéru má film Otec režisérky Terezy Nvotovej.

Multimediálny retrospektívny projekt „The Beatles Anthology“ mapujúci históriu slávnej štvorice z Liverpoolu sa na jeseň vráti v rozšírenej reedícii. Pôvodne osemdielny dokumentárny film doplnia o deviatu kapitolu, zatiaľ čo tri originálne dvojalbumy archívnych nahrávok remastrujú. K nim pribudne „Anthology 4“.

Kontroverzná írska rapová skupina Kneecap oznámila, že ruší plánované turné po Spojených štátoch. Dôvodom je súdne pojednávanie v Spojenom kráľovstve v prípade, ktorému čelí jeden z jej členov za údajnú podporu libanonského militantného hnutia Hizballáh. „Vzhľadom na blízkosť nášho ďalšieho súdneho pojednávania v Londýne k prvému dátumu turné, keďže britská vláda pokračuje v hone na čarodejnice, budeme musieť zrušiť všetkých 15 októbrových koncertov v USA,“ uviedla kapela vo vyhlásení.

České Národné múzeum v Prahe vystavuje najslávnejšiu kostru sveta Lucy a ďalšiu vzácnu fosíliu Selam. Do 23. októbra budú súčasťou novej expozície „Ľudia a ich predkovia“ v historickej budove múzea na Václavskom námestí. Je to vôbec po prvýkrát, čo sú tieto najcennejšie exponáty etiópskeho kultúrneho dedičstva vystavené v Európe. Pre Národné múzeum je vystavenie originálov fosílií jedným z najvýznamnejších momentov v dejinách inštitúcie starej viac než 200 rokov.

Francúzske úrady, ktoré dohliadajú na zapožičanie historickej tapisérie z Bayeux na výstavu do Spojeného kráľovstva, oznámili, že artefakt nie je príliš krehký na prepravu. Paríž na oslavu francúzsko-britských vzťahov zapožičia Britskému múzeu v Londýne túto stredovekú tapisériu, ktorá zachytáva dobytie anglosaského Anglicka Normanmi v roku 1066. Požičanie gobelínu bude prvým prípadom v jeho takmer 1000-ročnej histórii, kedy sa toto 68 metrov dlhé dielo z roku 1077 ocitne na britskej pôde. Tapiséria bude zapožičaná na desať mesiacov od septembra 2026.

Dánske Národné múzeum predstavilo historický artefakt, ktorý označilo za prvý „portrét“ Vikinga. Ide o miniatúrnu figúrku z 10. storočia, ktorá stvárňuje muža s cisárskymi fúzmi, zapletenou bradou a upraveným účesom. Soška vyrezaná z mrožieho kla meria tri centimetre a je torzom väčšieho objektu. Umelecké dielo, o ktorom sa predpokladá, že tvorilo súčasť stolnej hry a znázorňovalo postavu kráľa, sa pôvodne našlo v roku 1796 vo fjorde pri nórskom hlavnom meste Oslo.

Austrália vrátila Ukrajine dva archeologické artefakty, ktoré boli koncom roka 2023 nelegálne prepašované z jej územia. Austrálsky minister pre umenie Tony Burke formálne odovzdal zadržané predmety ukrajinskému veľvyslancovi Vasyľovi Mirošničenkovi na podujatí v Sydney pri príležitosti Dňa nezávislosti Ukrajiny. Ide o železný hrot šípu z 12. alebo 13. storočia a ozdobný prívesok z tretieho tisícročia pred naším letopočtom starovekej kultúry Jamnaja.

Čínsky výtvarný umelec, režisér a aktivista Aj Wej-wej oznámil, že nakrúca dokumentárny film o Ukrajine. Uviedol, že sa nachádza na Ukrajine a plánuje tam zostať ešte dva mesiace, aby projekt dokončil. Film sa bude zaoberať otázkami ako „prečo Ukrajina stále existuje a ako môže kultúra prežiť v takýchto ťažkých časoch“, vysvetlil 67-ročný umelec.

Ulicu v Berlíne premenovali na počesť afrického filozofa z 18. storočia. Stalo sa tak po rokoch diskusií o jej doterajšom názve Mohrenstrasse, ktorý bol považovaný za zastaraný a urážlivý. Mohr je archaický nemecký výraz pre Afričanov s tmavou pokožkou. Historicky sa tento termín pôvodne vzťahoval na Maurov ako obyvateľov starovekej a stredovekej severnej Afriky. Miestna rada štvrte Mitte už v roku 2020 prvýkrát oznámila, že chce zmeniť názov ulice na Anton-Wilhelm-Amo-Strasse, podľa prvého černošského filozofa, o ktorom je známe, že vyučoval na nemeckej univerzite.