Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 18. apríl 2024Meniny má Valér
< sekcia Kultúra

V. BESKID: Projekt EHMK je predovšetkým výzvou pre mesto Košice

Vladimír Beskid Foto: TASR/František Iván

Košice ním vstúpia do rodiny veľkých európskych kultúrnych miest a stanú sa súčasťou siete, kde bol Paríž, Liverpool, Essen, Maribor.

Košice 13. januára (TASR) - Projekt Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) Košice 2013 sa po takmer päťročných prípravách stáva realitou.

O necelý týždeň sa začne podujatie, aké nemá v dejinách slovenskej kultúry obdobu. Košice ním vstúpia do rodiny veľkých európskych kultúrnych miest a stanú sa súčasťou siete, kde bol Paríž, Liverpool, Essen, Maribor.

Povedal v rozhovore pre TASR v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky Vladimír Beskid, umelecký riaditeľ neziskovej organizácie Košice EHMK 2013.

-Do projektu EHMK ste vstupovali, keď už boli jeho prípravy v plnom prúde. Čo to pre vás znamenalo?-

Pravdupovediac, ja som v tom projekte od začiatku. Už v roku 2007, keď sa Košice pripravovali na súťaž o tento titul, som bol poradca pre výtvarné umenie. Čiže, keď som na jeseň v roku 2011 vstupoval do manažmentu EHMK, bola to už druhá etapa môjho pôsobenia. EHMK pre mňa znamená predovšetkým veľkú výzvu. Je to však výzva aj pre mesto, región a celé Slovensko, pretože dáva možnosť zviditeľniť sa na európskej mape. EHMK vnímam však aj v rovine, ktorú by som nazval rozvojová, ktorá dáva mestu možnosť transformácie na iný model kultúrnej politiky. Je to predovšetkým veľká šanca, stimul a kultúrna injekcia.


-Predpokladali ste v roku 2007, že sa niekedy môžete stať jedným z lídrov projektu?-

Nie, určite nie a ani som nemal také ambície. Keď však bolo odvolané predchádzajúce vedenie, tak som dostal niekoľko stimulov z kultúrnej obce, že by som sa o tento post mohol uchádzať, tak som to urobil.


-Predchádzajúcemu vedeniu verejnosť vyčítala, že projekt je odtrhnutý od života, viac mal podporovať alternatívne umenie a kultúru. Ako ste vnímali a vnímate túto kritiku?-

Nerád sa vyjadrujem k tomu, čo tu bolo predtým. Nasmerovanie projektu však bolo dosť úzkoprsé. Projekt má ale pomôcť celému prostrediu a nie je možné si ho prisvojiť. Bol málo otvorený a zle komunikovaný. Nechcem hovoriť o iných veciach, ktoré mi neprislúchajú, napríklad meškajúcich prípravách na investície.


-V akom stave teda bola príprava umeleckej časti projektu, keď ste do EHMK vstupovali?-

Ak mám byť otvorený, projekt bol chabý a chaotický. Nemal štruktúru a pre mňa nemal tvár od európskych až po lokálne dimenzie. Projekt trpel na slabú spoluprácu s domácou infraštruktúrou, s klasickými inštitúciami a neboli zadefinované hlavné aktivity. Bolo tam aj málo rozvojových projektov, teda nehovorilo sa o tom, čo po roku 2013. Ja tvrdím, že musíme pripraviť vyvážený program, pripraviť programovú štruktúru pre rok 2013, ale popri tom musia bežať aj dlhodobé projekty, ktoré nie sú také viditeľné, ale mali by niečo naštartovať.


-Čo sa teda udialo s projektom, keď tam vstúpil Vladimír Beskid?-

V prvom kole som sa snažil postaviť programovú a kultúrnu štruktúru tak, aby mala nejaký tvar, chrbticu, ale aj nejakú tvár. Snažil som sa premietnuť celú filozofiu Interface, postavil som päť hlavných strategických línií, vybrali sme štyri košické osobnosti EHMK, štyri kultúrne koridory. Celý balík podujatí som rozdelil na kľúčové, významné a sprievodné. Identifikovali sme tiež projekty, ktoré majú význam pre mesto – predovšetkým výmenníky SPOTs, potom projekty, ktoré majú regionálny rozmer – Pentapolitana – päť historických miest a Terra Incognita, ktorý pripravuje Košický samosprávny kraj a národné a medzinárodné projekty. Tu by som spomenul Travelling City – Putujúce mesto, ktorý predstavuje súčasné košické a slovenské umenie v zahraničí. Snažil som sa celému projektu dať takú podobu, aby bol transparentnejší, čitateľnejší, ústretovejší, aby sme ho komunikovali navonok a aby to bolo prijateľné predovšetkým pre ľudí.





-Čo je na projekte silne slovenské a regionálne?-

Nechcem niečo mimoriadne vyzdvihovať, pretože sa rozprávame o projektoch, ktorých je dokopy 360. Spomenúť môžem Svetový kongres Slovákov, ktorý sa pripravuje spolu s Maticou slovenskou. Ďalej môžeme hovoriť o prezentácii košickej moderny vo výtvarnom umení. V rámci osobností sme vybrali štyroch Košičanov, ktorí sú z rôznych kultúr – Sándor Márai, Gyula Kosice - výtvarník z Argentíny, Ľudovít Oelschläger – významný architekt či Juraj Jakubisko. Tieto osobnosti predstavujú multikultúrne mesto, reprezentujú ho v zahraničí, pričom doma sú menej známi. Ďalšou výrazne slovenskou líniou je projekt Vpred ku koreňom, vpred k tradícii. Budeme podporovať tradičné festivaly, ktoré majú v sebe národný rozmer – Cassoviafolkfest, Festival divadiel strednej Európy, filmový festival Zlatý žobrák a podobne.


-Spolu s Košicami bude v tomto roku Európskym hlavným mestom kultúry aj Marseille. V čom vidíte paralelu medzi týmito mestami a v čom rozdiely?-

Pohľad na Starý prístav v meste Marseille. V pozadí Katedrála Notre Dame de la Garde.
Foto: TASR/Igor Calpaš
Vytipovali sme si tri línie, v čom sú si mestá podobné. Predovšetkým ide o takzvané druhé mestá v tej ktorej krajine. Marseille sa definuje ako brána do stredozemnej civilizácie. Košice sú bránou do východnej Európy. Čiže obe mestá sú hraničnými mestami Európskej únie. Preto aj máme spoločné projekty, ktoré sa venujú problematike migrantov a emigrantov. Ďalšou spoločnou rovinou je rómska kultúra. Tu pripravujeme tiež niekoľko projektov. A samozrejme tu bude aj množstvo menších spoločných aktivít – spoločná básnická zbierka slovenských a francúzskych autorov, vymeníme si niektoré projekty na otváracích ceremoniáloch, v Marseille bude týždeň slovenskej kultúry. Ide zhruba o dvadsiatku spoločných projektov. A čo je iné? Predovšetkým rozpočet. Oni budujú jedno nové múzeum pre stredozemskú civilizáciu za 200 miliónov eur. Je to jeden z ich investičných projektov. My máme na všetky investičné projekty 60 miliónov eur. A netreba zabúdať ani na to, že Marseille je miliónové mesto a v Košiciach žije približne štvrť milióna ľudí.


-Ako sa toto všetko dá za týchto podmienok zvládnuť?-

S problémami. Je tu otázka limitovaného rozpočtu. Na druhej strane sa snažíme otvoriť spoluprácu iným partnerom. Časť produkcie pripravujeme priamo my. Dôležité však je, aby aj iné umelecké, občianske združenia, umelci či inštitúcie z celého regiónu sa zapájali a vytvárali program. Veľmi nám v tom pomáha podpora ministerstva kultúry a ich grantový systém.


-Predstavme si situáciu, že sa dnes nejaký človek nečakane ocitne v Košiciach a dostane sa k nemu informácia, že je v európskom hlavnom meste kultúry. Čo si ma taký človek pod tým predstaviť?-

Čo je EHMK? Predovšetkým to, že Košice vstupujú do dobrej rodiny veľkých európskych kultúrnych miest. Stávame sa súčasťou siete, kde bol Paríž, Liverpool, Essen, Maribor... Druhá vec je, že sa tu odohráva veľká premena. Investičné projekty, ako napríklad Kunsthalle, či Kulturpark tu ostanú aj po roku 2013. Nuž a treťou vecou je veľký duchovný stimul. To je tých 360 podujatí, ktoré sa v tomto roku v Košiciach odohrajú. No a tiež nesmieme zabúdať na to, že sem príde svet. Jednak médiá, ktoré už teraz o Košiciach informujú, ale tiež kultúrna a vedecká verejnosť. Bude tu množstvo medzinárodných konferencií či odborných stretnutí umelcov. Jednoducho, človek by mal na prvý na pohľad zbadať, že sa tu niečo deje. V zásade tu zažije jeden veľký ročný kultúrny, umelecký, spoločenský, vedecký happening.


-Čo je predpokladom toho, aby ste o rok povedali, že tento projekt bol úspešný?-

Ak sa podarí zrealizovať program, ktorý je pripravený. Ale bolo by fajn, aby aj ľudia, obyvatelia mesta, si tento projekt osvojili ako niečo, čo je pre Košice prínosom a najmä výzvou do budúcnosti. Našou ambíciou je totiž nastaviť procesy tak, aby bežali ďalej, minimálne päť, desať rokov. Dôležité pritom bude, akým spôsobom bude mesto využívať značku EHMK v partnerskom a komunikačnom priestore. Potom sa možno bude ľahšie reagovať na výzvy z Európskej únie, či uchádzať sa o ďalšie európske tituly.


Rozhovor s historikom umenia Vladimírom Beskidom je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.