Bratislava 7. februára (TASR) - Činohra Slovenského národného divadla (SND) uvedie v sobotu predstavenie Negatívy snehu: Wetzler, Vrba, Schulman, Lux. Autorská inscenácia v réžii Dávida Pašku vznikla ako veľká medzinárodná koprodukcia, prvá svojho druhu, pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Tvorí ju Divadlo Jána Palárika s Divadlom Jana Kochanovského v Opole v Poľsku a Academy for Theatre and Digitality v Dortmunde.
„Inscenácia hovorí o troch silných príbehoch, troch silných svedectvách, ako bojovať s fašizmom, nacizmom, akým spôsobom naň upozorniť. Zároveň sa tie príbehy dotýkajú Slovenska, Poľska a Nemecka, je to špeciálny spoločný priesečník,“ približuje výnimočné predstavenie na sociálnej sieti Miriam Kičiňová, riaditeľka Činohry SND. Podčiarkuje, že Negatívy snehu v podobe, ako sa odohrajú na našej prvej scéne, sú unikátne.
„Za normálnych okolností v Trnave si pozriete trnavských hercov a na plátne cez live cinema budete vidieť časti, ktoré sa odohrávajú v poľskom divadle Opole, a film natočený pre inscenáciu v nemeckom Deutsches Theater Berlin,“ vysvetľuje Kičiňová s tým, že v Bratislave sa Činohre SND podarilo priniesť poľských hercov a ich silný príbeh a svedectvo Faye Schulmanovej, slávnej poľskej fotografky, ktorá zachránila dôležité fotografie z druhej svetovej vojny. Diváci uvidia aj príbeh trnavského rodáka a spisovateľa Alfréda Wetzlera s Rudolfom Vrbom, ktorí v roku 1944 utekajú z koncentračného tábora a spisujú jedno z najkľúčovejších svedectiev 20. storočia. „Ocitnú sa fyzicky naživo, každý bude mať svoju časť javiska, je to doslova nové naskúšanie inscenácie,“ dodáva Kičiňová.
Avizuje aj prekvapenie, ktoré má súvisieť s treťou časťou inscenácie nominovanej na cenu Dosky - životným príbehom slovenského emigranta Štefana Luxa. „Je dojímavým, zároveň tiež prenikavým svedectvom, ako upozorniť na možno budúce hrôzy,“ naznačila Kičiňová k inscenácii, ktorá hľadá odpovede na otázky Kde sa rodí nenávisť? Prečo máme tendenciu banalizovať zlo či byť voči nespravodlivosti apatickí? Rovnako kladie otázku, či sme dnes múdrejší a odolnejší ako naši predkovia.