Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
Divadlo titulom nadväzuje na tému aktuálnej sezóny - nová klasika, venovanej modernému vnímaniu klasických dramatických textov, ale i na dramaturgickú líniu Generácia Z.
Autor TASR
Bratislava 6. marca (TASR) - Bratislavské Divadlo P. O. Hviezdoslava (DPOH) premiéruje v piatok inscenáciu Tri sestry, výraznú úpravu dramatického textu Antona Pavloviča Čechova. Režisérka Patrícia Rotterová sa pod „reinterpretáciu“ diela podpísala spolu s dramaturgičkou Katarínou Jungovou. Diváci sa podľa mladých tvorkýň majú pripraviť na nové čítanie Čechova.
„Tri sestry, ktoré sa klasicky odohrávajú v provinčnom meste v Rusku v roku 1901, sme presunuli do niekoľkých desaťročí na Slovensko. Prichádza tam k závažnému posunu a zároveň aj dekonštrukcii textu, keďže nám zmizlo pár postáv a niektoré sa objavujú iba v dokrútkach,“ povedala pre TASR Rotterová.
Ďalej vysvetlila, že Moskva, ktorá je hlavnou témou hry, sa v celej inscenácii spomenie až v závere. „Nechceli sme glorifikovať, ako je to v pôvodnom texte, ale práve skrz ňu sa zamyslieť nad naším súčasným vzťahom k Rusku.“
Rotterová spoločne s Jungovou vytvorili výraznú scénickú úpravu klasiky svetového divadla, v ktorej sa na scéne bývalého krytu civilnej obrany (CO) v podzemí DPOH predstavia Zuzana Konečná, Alexandra Lukáčová, Ivana Kološová, Marek Majeský, Róbert Sipos, Katarína Gurová a Tadeáš Bolo.
Divadlo titulom nadväzuje na tému aktuálnej sezóny - nová klasika, venovanej modernému vnímaniu klasických dramatických textov, ale i na dramaturgickú líniu Generácia Z. V rámci nej dostávajú priestor mladí tvorcovia a témy, ktorými žijú.
Rotterová označila Tri sestry za svoju najobľúbenejšiu hru od Čechova. „Existujú v nej dva protipóly - existenciálna ťažoba a zároveň nesmierna ľahkosť. Sestry túžia iba po jednom - odísť do Moskvy,“ ozrejmila režisérka. „Pýtali sme sa, ako sa mení význam Moskvy skrz optiku národného historického kontextu. Posun k tejto interpretácii vyžadoval radikálnu úpravu pôvodného textu,“ dodáva ku koncepcii, v ktorej je rodina Prozorovcov, v predlohe figurujúca v Rusku na začiatku 20. storočia, vsadená do slovenského prostredia.
„Zažívajú príchod, prítomnosť a odchod armády, rovnako ako v predlohe, ale motív armády naberá v našej inscenácii iný významový rámec,“ podotkla Rotterová. Dej sa odohráva v časovej línii rokov 1945 - 1952 - 1970 - 1991 a dotýka sa aj súčasnosti. Na časovej osi oslobodenie krajiny spod jedného režimu strieda vojenská invázia, pokračuje okupáciou sovietskou armádou, ktorú ukončí až pád ďalšieho režimu. Deje sa to na pozadí životných príbehov troch Čechovových sestier, ktoré aj v novej úprave zápasia s generačným pocitom bezmocnosti, stagnácie a nemožnosti odchodu.
„Klasické texty sú nadčasové, dá sa cez ne veľmi veľa tém komunikovať a tiež sa s nimi dá rôzne narábať. Preto používam termín ‚reinterpretácia‘, pretože je to už posúvanie pôvodného obsahu. Toto nás baví,“ uviedla k úprave Čechovových Troch sestier Rotterová v bulletine k inscenácii. Kostýmy do nej vytvorila oceňovaná Marija Havran. Pod scénografiu a svetelný dizajn sa podpísal Matúš Ďuran.
Druhú premiéru uvedie DPOH 13. marca.
„Tri sestry, ktoré sa klasicky odohrávajú v provinčnom meste v Rusku v roku 1901, sme presunuli do niekoľkých desaťročí na Slovensko. Prichádza tam k závažnému posunu a zároveň aj dekonštrukcii textu, keďže nám zmizlo pár postáv a niektoré sa objavujú iba v dokrútkach,“ povedala pre TASR Rotterová.
Ďalej vysvetlila, že Moskva, ktorá je hlavnou témou hry, sa v celej inscenácii spomenie až v závere. „Nechceli sme glorifikovať, ako je to v pôvodnom texte, ale práve skrz ňu sa zamyslieť nad naším súčasným vzťahom k Rusku.“
Rotterová spoločne s Jungovou vytvorili výraznú scénickú úpravu klasiky svetového divadla, v ktorej sa na scéne bývalého krytu civilnej obrany (CO) v podzemí DPOH predstavia Zuzana Konečná, Alexandra Lukáčová, Ivana Kološová, Marek Majeský, Róbert Sipos, Katarína Gurová a Tadeáš Bolo.
Divadlo titulom nadväzuje na tému aktuálnej sezóny - nová klasika, venovanej modernému vnímaniu klasických dramatických textov, ale i na dramaturgickú líniu Generácia Z. V rámci nej dostávajú priestor mladí tvorcovia a témy, ktorými žijú.
Rotterová označila Tri sestry za svoju najobľúbenejšiu hru od Čechova. „Existujú v nej dva protipóly - existenciálna ťažoba a zároveň nesmierna ľahkosť. Sestry túžia iba po jednom - odísť do Moskvy,“ ozrejmila režisérka. „Pýtali sme sa, ako sa mení význam Moskvy skrz optiku národného historického kontextu. Posun k tejto interpretácii vyžadoval radikálnu úpravu pôvodného textu,“ dodáva ku koncepcii, v ktorej je rodina Prozorovcov, v predlohe figurujúca v Rusku na začiatku 20. storočia, vsadená do slovenského prostredia.
„Zažívajú príchod, prítomnosť a odchod armády, rovnako ako v predlohe, ale motív armády naberá v našej inscenácii iný významový rámec,“ podotkla Rotterová. Dej sa odohráva v časovej línii rokov 1945 - 1952 - 1970 - 1991 a dotýka sa aj súčasnosti. Na časovej osi oslobodenie krajiny spod jedného režimu strieda vojenská invázia, pokračuje okupáciou sovietskou armádou, ktorú ukončí až pád ďalšieho režimu. Deje sa to na pozadí životných príbehov troch Čechovových sestier, ktoré aj v novej úprave zápasia s generačným pocitom bezmocnosti, stagnácie a nemožnosti odchodu.
„Klasické texty sú nadčasové, dá sa cez ne veľmi veľa tém komunikovať a tiež sa s nimi dá rôzne narábať. Preto používam termín ‚reinterpretácia‘, pretože je to už posúvanie pôvodného obsahu. Toto nás baví,“ uviedla k úprave Čechovových Troch sestier Rotterová v bulletine k inscenácii. Kostýmy do nej vytvorila oceňovaná Marija Havran. Pod scénografiu a svetelný dizajn sa podpísal Matúš Ďuran.
Druhú premiéru uvedie DPOH 13. marca.
