< sekcia Kultúra

V duchu mýtickej osmičky sa nesie matičný Národný kalendár na rok 2018

Národný kalendár na rok 2018 Foto: internet

Okrem samotného kalendára každý mesiac obrazovo-slovne pripomína okrúhle výročia významných osobností a udalostí, ktoré vstúpili do našich dejín.

Bratislava 25. septembra (TASR) - Osmička je v slovenskom národnom letopočte už dávnejšie opradená mýtom. Od nášho národného oslobodenia v roku 1918 sa prakticky každú dekádu stalo niečo významného, čo ovplyvnilo nielen slovenské dejiny. Tento mýtus možno vznikol aj preto, lebo v podvedomí cítime, že grafické vyjadrenie čísla 8 má tiež svoj mýtický pôvab. Je to vlastne slučka, čiže nedokončený uzol. Môžeme ho rozuzliť alebo nadobro zatiahnuť a zahrdúsiť.

V duchu mýtickej osmičky sa nesie aj Národný kalendár na rok 2018, ktorý v týchto dňoch vydala Matica slovenská v Martine. Jeho vstupné strany tvorí neodmysliteľná žánrová nevyhnutnosť – prehľadný mesačný kalendár na rok 2018. Okrem samotného kalendára však každý mesiac obrazovo-slovne pripomína okrúhle výročia významných osobností a udalostí, ktoré vstúpili do našich dejín. V januári je to, napríklad, Jozef Škultéty, Hana Meličková a Karol Machata, vo februári Andrej Kmeť a Imrich Karvaš, v marci Ivan Krasko a Pavol Dobšinský, v apríli Ľudovít Šenšel, Rudolf Sloboda a Muzeálna slovenská spoločnosť, v máji mikulášske Žiadosti slovenského národa a Martin Kukučín atď.

Podstatnú časť kalendára napĺňa literárno-publicistický obsah. Jeho hlavná téma je zaznamenaná na obálke. Pod kolážou s Bratislavským hradom, národno-štátnymi symbolmi a novembrovým davom na Námestí SNP v Bratislave, je text: „Pred 25 rokmi Slovensko vystúpilo z tieňa.“ O tejto udalosti napísal vstupnú úvahu historik Anton Hrnko. V jej úvode hovorí: „Chcem sa zamyslieť nad vnútornými príčinami rozchodu Čechov a Slovákov, nad medzinárodným rámcom a aj nad tým, či dané riešenie štátoprávnych problémov v Česko-Slovensku bolo optimálnym, alebo boli aj iné možné riešenia.“

Pokračovaním tejto témy je publicistický článok Jána Smolca Slovensko vystúpilo z tieňa, ktorého podtitul „Roku 1992 sme urobili rozhodujúci krok k slobodnému štátu“ bližšie určuje časový rozmer témy. Tento tematický triptych napĺňa spomienková esej Mariána Tkáča Mali sme „svoje“ peniaze (o vzniku našich mincí a bankoviek a o ich presne načasovanom posune do obehu.)

Ďalšie štúdie a články tematicky načierajú do našej dávnejšej minulosti. Je to najmä rozsiahlejšia esej Tomáša Winklera s názvom Meruôsmy a s podnázvom Rok 1848 v knihe života národov pamätný. Na esej nadväzuje literárny biografický medailón Pavla Pareničku o J. M. Hurbanovi Spadla koruna z hlavy našej, ktorý pripomína, že v roku 2018 si budeme pripomínať druhé „hurbanovské výročie“, a to 130. výročie jeho telesného odchodu do dejín.

Aj ďalšie príspevky Národného kalendára majú žánrový charakter historizujúcich esejí alebo publicistických článkov. Za všetky treba uviesť esej Michala Eliáša Žil v dvoch storočiach (o Jozefovi Škultétym), esej Ivana Mrvu Dramatické osudy jedného rodu (o rode Čákyovcov), esej Juraja Červenku Piavou tiekla aj slovenská krv, esej Mariána Gešpera o M. R. Štefánikovi a česko-slovenských legionároch Za národ riskovali život, črty literatúry faktu z pera Ivana Szabóa Vzducholode nad Slovenskom, Archivár Faust a vedec Einstein (o najstaršom bratislavskom archivárovi Ovidiusovi Faustovi) a Vynálezca plniaceho pera pochádza z Liptova (o Slavoljubovi Eduardovi Penkalovi), literárnohistorické eseje Bottove prvé dejiny o Matici slovenskej (o historikovi Júliusovi Bottovi) od Rastislava Moldu, reportáže Jána Čomaja Päť slovenských hrobov na Evereste a Dráma návratov, literárne eseje Petra Cabadaja Stratený raj Rudolfa Slobodu, Tri metre látky za olympijské zlato (o boxerovi Jankovi Zacharovi) a Petardy Jakubiskovej fantastiky.

S polstoročným výročím okupácie Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy sa kalendárový zborník vyrovnal štyrmi príspevkami. Prvým je článok Václava Maceka Fotografia, ktorá obletela celý svet (o známej fotografii Ladislava Bielika), dvoma spomienkovými esejami Jaroslava Rezníka (Presýpacie hodiny) a Tomáša Winklera (Na dne beznádeje) o situácii v Matici slovenskej v prvých dňoch po okupácii, ale aj o nastávajúcej normalizácii. Štvrtým príspevkom na túto tému je literárna koláž Petra Cabadaja Veršami proti tankom, s podtitulom August 1968 v slovenskej poézii. Nájdeme tu verše Miroslava Válka, Maše Haľamovej, Jána Stacha, Milana Rúfusa a niektorých iných, no – paradoxne - politicky i rétoricky najúdernejším je úryvok z poémy Vojtecha Mihálika Rekviem.

Texty kalendára sú bohato dokumentované dobovými fotografiami, mnohokrát málo známymi a objavnými. Kalendár je „literárne ilustrovaný“ básňami Štefana Moravčíka s národnou a vlasteneckou tematikou. Zostavil ho Štefan Haviar. Návrh obálky pripravil a na grafickú úpravu Národného kalendára 2018 sa podujal Ivan Bílý.