Bratislava 7. septembra (TASR) – Kniha spisovateľa Ľuboša Juríka Dialógy s hviezdami literatúry prináša možnosť nazrieť do súkromia významných domácich a zahraničných autorov. Do ich názorov na rôzne dianie, dôvody vybranej tematiky pre prozaickú a poetickú tvorbu. Zároveň je obrazom dobovej politickej situácie, vojnových a iných spoločenských súvislostí v rôznych krajinách.

"Časť týchto hviezd už vyšla, ale doplnil svoje texty tým, čo nemohlo vyjsť pred istým obdobím, alebo novými autormi. A zdá sa, že čitatelia to ocenili, pretože v ankete Knižnej revue získala titul ako Kniha roka, čo je dosť významné. Ja verím, že budeme pokračovať s hviezdami svetovej literatúry, pretože pán Jurík má ešte čosi pripravené z najsúčasnejších autorov," povedala pre TASR Magdaléna Gocníková z vydavateľstva Perfekt, ktoré knihu vydalo.

Aj autor v úvode knihy zdôvodňuje, že jeho autentické dialógy s literátmi nemohli byť v minulom režime zverejnené celé, pretože sa nezhodovali s vtedajšou oficiálnou propagandou. Napríklad francúzsky autor Luis Aragon okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy (1968) považuje za barbarský čin a historický omyl, ktorý ako akt agresie natrvalo poznačil svetové komunistické hnutie. Držiteľ Nobelovej ceny za literatúru Günter Grass (Nemecko) v tom čase podporoval slovenských a českých disidentov. Američan Allen Ginsberg prezrádza, ako sa za sledovania tajnou políciou stal v Prahe kráľom majálesu (1965), i o návšteve Bratislavy. On s Lawrenceom Ferlinghettim hovoria i o bítnickej literatúre.

Čitateľ sa dozvedá, že jedna z najväčších osobností našej modernej literatúry Ladislav Mňačko nie je v Encyklopédii slovenských spisovateľov ani v Dejinách slovenskej literatúry. Dôverný priateľ Alexandra Dubčeka Ladislav Ťažký zdôvodňuje, prečo nenapísal o ňom knihu, aj ako ho nútili kandidovať za prezidenta SR (1993). Veľkým obdivovateľom Dubčeka bol aj český spisovateľ Bohumil Hrabal. Ten sa priznáva, že na základnej a strednej škole bol lajdácky žiak a prvú knihu napísal ako 48-ročný na popud manželky, ktorá ho bola ochotná živiť. Sympatizantom Dubčeka bol aj Jan Werich. Táto veľká osobnosť českej kultúry hovorí o emigrácii do USA a prezrádza, ktorá divadelná hra nahnevala Hitlera, že Viedenčania chodili autobusom na predstavenia do Prahy, aj že rád chodil do Bratislavy i na husacinu do Slovenského Grobu. Doplnený je aj rozhovor s básnikom Milanom Rúfusom, ktorého Jurík považuje za zvrchovaného kráľa poézie.

Majster detektívnych románov a autor komisára Maigreta spisovateľ Georges Simenon zdôvodňuje, prečo je dobre narodiť sa v chudobnej rodine. Nemecká spisovateľka Anna Seghersová opisuje, ako vznikol fašizmus a čo je zlo. Viktor Šklovskij tvrdí, že keď umelec zobrazuje zlo, neznamená to, že sa s ním stotožňuje. Robí to preto, aby pomáhal zlo odstrániť. Ďalší ruský spisovateľ Valentin Katajev spomína, ako sa vyhol stretnutiu so Stalinom, ktorý ho pozýval k sebe. Joseph Heller zdôvodnil nezmyselnosť vojny v románe Hlava XXII, ktorý sa stal svetovým bestsellerom. Autor sfilmovaného románu Sofiina voľba, Američan William Styron ľutuje, že slovenská herečka Magda Vášáryová nehrala hlavnú postavu v tomto úspešnom filme a vysvetľuje, prečo ju nahradila Meryl Streepová.

Aj ďalší významní spisovatelia otvorene hovoria o osobných skúsenostiach, o tvorivej činnosti či metodike tvorby. Odpovedajú na otázky o etike, estetike, vyjadrujú sa k filozofickým otázkam aj k bežným problémom jednoduchého človeka.