Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Súčasťou prezentácie knihy bolo aj otvorenie výstavy fotografií Jána Maďara.
Autor TASR
Ostrý Grúň 22. júna (TASR) - Obec Ostrý Grúň v okrese Žarnovica si tento rok pripomenula 70. výročie najtragickejších udalostí vo svojej histórii, ktoré sú známe ako Krvavá nedeľa. Spomienky posledných žijúcich účastníkov na tieto udalosti sa rozhodli zachytiť aj na papier, a tak vznikla vôbec prvá kniha z iniciatívy obce hovoriaca o jej vypálení. Publikáciu s názvom "Život v Ostrom Grúni zvíťazil" pokrstili v piatok 19. júna.
"Kniha vznikla na môj podnet. Bola to taká moja myšlienka a spomienka na mojich starých rodičov, ktorí zahynuli pri tragickej udalosti, ktorá sa odohrala 21. januára 1945," uviedla starostka Ostrého Grúňa Jana Angletová s tým, že zachytáva spomienky, myšlienky a pocity, ktoré sa vryli do pamäti tých, ktorí udalosti prežili. "V tejto knihe sú spomienky ľudí, ktorí vyšli z masového hrobu a takisto sa zúčastnili aj na jej krste," približuje Angletová.
Zostavovateľom knihy je publicista a spisovateľ Igor Válek. "Pokrstili sme ju symbolicky zemou z masového hrobu. Pokrstili ju poslední žijúci účastníci, pani Nováková, pani Macenauerová, pani Šurianska, pán Maslen, pán Frolich, ktorý k nám pricestoval z Čiech, a pani Váleková," priblížila starostka.
Súčasťou prezentácie knihy bolo aj otvorenie výstavy fotografií Jána Maďara. Podľa Angletovej to bol po vojne jediný fotograf, ktorý v obci pôsobil. Jeho meno nebolo známe len v Ostrom Grúni, ale v celej Kľakovskej doline. "Mnohí ľudia, ktorí prišli, sa na týchto fotografiách našli," hovorí o výstave starostka. Fotografie zobrazujú najmä rozvoj obce po vojne, výstavbu kultúrneho domu, obecného úradu či základnej školy. "Na záver sme premietali film, ktorý sme natočili v spolupráci s mestom Napajedla," dodala starostka. Ostrý Grúň, takisto ako aj susedná obec Kľak, má s týmto moravským mestom priateľské vzťahy. Práve obyvatelia Napajedlej totiž ako prví po masakre poskytli nevyhnutnú pomoc tým, že udalosti prežili.
Tragické januárové udalosti spred 70 rokov v obciach Kľak a Ostrý Grúň pozná každý ako krvavú nedeľu. Protipartizánska jednotka Edelweiss, ktorej v tom čase velil Ladislav Nižňanský, spolu s príslušníkmi Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd (HG) a jednotkou Heimatschutzu zavraždila v týchto dvoch dedinách 148 ľudí. Akcii predchádzalo dôkladné preverovanie informácií o situácii v obciach a ich okolí poskytnutých spravodajcami bezpečnostnej polície a správ o partizánoch od konfidentov DP (Deutsche Partei) z Veľkého Poľa a Píly.
Jednotka Edelweiss spolu s Pohotovostnými oddielmi HG, vyzbrojenými samohybnými delami a obrnenými vozidlami, a oddielom Heimatschutzu (Nemci zo susedných obcí - Veľkého Poľa a Píly) prepadla najskôr Ostrý Grúň, kde zavraždila 64 osôb. Obeťami vyčíňania ozbrojencov sa stali najmä starci, ženy a deti, ktorých Nemci označili za partizánskych pomocníkov. Po vyplienení a vypálení Ostrého Grúňa vojaci vtrhli do Kľaku, kde zavraždili ďalších 84 osôb a väčšinu obce tiež vypálili. Najmladšia obeť mala tri mesiace, najstaršia 89 rokov. Vypálili aj osadu Hrabičov a Župkov i všetky samoty v Kľakovskej doline.
"Kniha vznikla na môj podnet. Bola to taká moja myšlienka a spomienka na mojich starých rodičov, ktorí zahynuli pri tragickej udalosti, ktorá sa odohrala 21. januára 1945," uviedla starostka Ostrého Grúňa Jana Angletová s tým, že zachytáva spomienky, myšlienky a pocity, ktoré sa vryli do pamäti tých, ktorí udalosti prežili. "V tejto knihe sú spomienky ľudí, ktorí vyšli z masového hrobu a takisto sa zúčastnili aj na jej krste," približuje Angletová.
Zostavovateľom knihy je publicista a spisovateľ Igor Válek. "Pokrstili sme ju symbolicky zemou z masového hrobu. Pokrstili ju poslední žijúci účastníci, pani Nováková, pani Macenauerová, pani Šurianska, pán Maslen, pán Frolich, ktorý k nám pricestoval z Čiech, a pani Váleková," priblížila starostka.
Súčasťou prezentácie knihy bolo aj otvorenie výstavy fotografií Jána Maďara. Podľa Angletovej to bol po vojne jediný fotograf, ktorý v obci pôsobil. Jeho meno nebolo známe len v Ostrom Grúni, ale v celej Kľakovskej doline. "Mnohí ľudia, ktorí prišli, sa na týchto fotografiách našli," hovorí o výstave starostka. Fotografie zobrazujú najmä rozvoj obce po vojne, výstavbu kultúrneho domu, obecného úradu či základnej školy. "Na záver sme premietali film, ktorý sme natočili v spolupráci s mestom Napajedla," dodala starostka. Ostrý Grúň, takisto ako aj susedná obec Kľak, má s týmto moravským mestom priateľské vzťahy. Práve obyvatelia Napajedlej totiž ako prví po masakre poskytli nevyhnutnú pomoc tým, že udalosti prežili.
Tragické januárové udalosti spred 70 rokov v obciach Kľak a Ostrý Grúň pozná každý ako krvavú nedeľu. Protipartizánska jednotka Edelweiss, ktorej v tom čase velil Ladislav Nižňanský, spolu s príslušníkmi Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd (HG) a jednotkou Heimatschutzu zavraždila v týchto dvoch dedinách 148 ľudí. Akcii predchádzalo dôkladné preverovanie informácií o situácii v obciach a ich okolí poskytnutých spravodajcami bezpečnostnej polície a správ o partizánoch od konfidentov DP (Deutsche Partei) z Veľkého Poľa a Píly.
Jednotka Edelweiss spolu s Pohotovostnými oddielmi HG, vyzbrojenými samohybnými delami a obrnenými vozidlami, a oddielom Heimatschutzu (Nemci zo susedných obcí - Veľkého Poľa a Píly) prepadla najskôr Ostrý Grúň, kde zavraždila 64 osôb. Obeťami vyčíňania ozbrojencov sa stali najmä starci, ženy a deti, ktorých Nemci označili za partizánskych pomocníkov. Po vyplienení a vypálení Ostrého Grúňa vojaci vtrhli do Kľaku, kde zavraždili ďalších 84 osôb a väčšinu obce tiež vypálili. Najmladšia obeť mala tri mesiace, najstaršia 89 rokov. Vypálili aj osadu Hrabičov a Župkov i všetky samoty v Kľakovskej doline.
