Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Program k sviatkom Veľkej noci tvorí orchestrálna medzihra Tajomstvo Veľkého piatka z opery Parsifal Richarda Wagnera, často uvádzaná aj samostatne v koncertnej podobe.
Autor TASR
Bratislava 31. marca (TASR) - Diela Richarda Wagnera, Karola Szymanowského či Richarda Strausa zaznejú na Veľkonočných koncertoch Slovenskej filharmónie (SF) v stredu a vo štvrtok (1. a 2. 4.) „Dramaturgicky silná programová zostava diel, zameraná na duchovnú očistu pri príležitosti jedného z najväčších kresťanských sviatkov, akcentuje témy utrpenia a transcendentna,“ uvádza filharmónia ku koncertom. Pod taktovkou dirigenta Maroša Potokára sa predstavia orchester SF, Slovenský filharmonický zbor. Sólistami večerov sú Katarzyna Drelich (soprán), Jana Kurucová (mezzosoprán) a Pavol Kubáň (barytón).
Program k sviatkom Veľkej noci tvorí orchestrálna medzihra Tajomstvo Veľkého piatka z opery Parsifal Richarda Wagnera, často uvádzaná aj samostatne v koncertnej podobe. „Ponúka jedinečnú možnosť nahliadnuť do sveta, v ktorom sa hudba stáva priestorom na vnútorné stíšenie sa, premenu a hlboké duchovné precitnutie,“ poznamenáva SF k ikonickej skladbe vyznávačov tvorby jedného z najväčších operných géniov 19. storočia.
Pripomína, že k najpôsobivejším textom kresťanskej tradície patrí Stabat Mater. Stredoveká sekvencia z 13. storočia, začínajúca veršom „Stabat mater dolorosa“ (Stála matka bolestná), zachytáva jeden z najintenzívnejších obrazov európskej duchovnej kultúry. „Máriu, stojacu pod krížom, oplakávajúcu smrť svojho syna. V priebehu stáročí tento text inšpiroval nespočetné množstvo skladateľov,“ dodáva SF. V jej Koncertnej sieni zaznie Stabat Mater pre sóla, zbor a orchester, op. 53 Karola Szymanowského, najvýznamnejšieho poľského skladateľa po Chopinovi, ktorý skomponoval slávne dielo v rokoch 1925/1926 na poľský preklad latinského liturgického textu a venoval ho pamiatke svojej netere Alusii, ktorá zomrela v mladom veku.
V programe figuruje aj meditatívna hudobná modlitba Totus tuus (Celý Tvoj) pre miešaný zbor a cappella, op. 60 Henryka Mikolaja Góreckeho, ktorá vznikla pri príležitosti tretej pastoračnej návštevy pápeža Jána Pavla II. v jeho rodnom Poľsku v lete 1987. „Jej názov vychádza z osobného motta pápeža ‚Totus tuus sum, Maria‘ (Som celý tvoj, Mária),“ poznamenáva filharmónia.
V závere koncertov zaznie symfonická báseň Smrť a premenenie Richarda Straussa z roku 1889. „Zachytáva posledné chvíle života a jeho duševné vyslobodenie,“ uzatvára SF.
Program k sviatkom Veľkej noci tvorí orchestrálna medzihra Tajomstvo Veľkého piatka z opery Parsifal Richarda Wagnera, často uvádzaná aj samostatne v koncertnej podobe. „Ponúka jedinečnú možnosť nahliadnuť do sveta, v ktorom sa hudba stáva priestorom na vnútorné stíšenie sa, premenu a hlboké duchovné precitnutie,“ poznamenáva SF k ikonickej skladbe vyznávačov tvorby jedného z najväčších operných géniov 19. storočia.
Pripomína, že k najpôsobivejším textom kresťanskej tradície patrí Stabat Mater. Stredoveká sekvencia z 13. storočia, začínajúca veršom „Stabat mater dolorosa“ (Stála matka bolestná), zachytáva jeden z najintenzívnejších obrazov európskej duchovnej kultúry. „Máriu, stojacu pod krížom, oplakávajúcu smrť svojho syna. V priebehu stáročí tento text inšpiroval nespočetné množstvo skladateľov,“ dodáva SF. V jej Koncertnej sieni zaznie Stabat Mater pre sóla, zbor a orchester, op. 53 Karola Szymanowského, najvýznamnejšieho poľského skladateľa po Chopinovi, ktorý skomponoval slávne dielo v rokoch 1925/1926 na poľský preklad latinského liturgického textu a venoval ho pamiatke svojej netere Alusii, ktorá zomrela v mladom veku.
V programe figuruje aj meditatívna hudobná modlitba Totus tuus (Celý Tvoj) pre miešaný zbor a cappella, op. 60 Henryka Mikolaja Góreckeho, ktorá vznikla pri príležitosti tretej pastoračnej návštevy pápeža Jána Pavla II. v jeho rodnom Poľsku v lete 1987. „Jej názov vychádza z osobného motta pápeža ‚Totus tuus sum, Maria‘ (Som celý tvoj, Mária),“ poznamenáva filharmónia.
V závere koncertov zaznie symfonická báseň Smrť a premenenie Richarda Straussa z roku 1889. „Zachytáva posledné chvíle života a jeho duševné vyslobodenie,“ uzatvára SF.
