Euro 2024
Najnovšie správy
Keď sme prišli z posvätenia, tak na veľký tanier sme nakrájali šunku, keď sme ešte zabíjali prasa, tak aj podhrdlinu vyúdenú ako slaninu, priblížila pre TASR Mária Kinlovičová.
Autor TASR
Ruskov 12. apríla (TASR) – Veľká noc je na východe Slovenska spojená s tradičnými jedlami, na sviatočnom stole by tak nemali chýbať vajíčka, šunka, klobásy, biely koláč – paska, či syrek zvaný tiež hrudka.
K zvykom patrí priniesť ich v košíku na požehnanie do kostola či chrámu, čo tento rok prerušila hrozba nového koronavírusu. Sýte veľkonočné jedlá ľuďom nahradili predchádzajúce obdobie pôstu.
"Keď sme prišli z posvätenia, tak na veľký tanier sme nakrájali šunku, keď sme ešte zabíjali prasa, tak aj podhrdlinu vyúdenú ako slaninu – viete, ľudia si chceli omastiť žalúdky. Ďalej sa nakrájala klobása a tie syrky," priblížila pre TASR Mária Kinlovičová z Ruskova pri Košiciach, členka miestnej folklórnej speváckej skupiny Olšava. Súčasťou veľkonočného pohostenia je aj chren a cvikla.
Mäsový syrek pečie Kinlovičová vždy ráno na Bielu sobotu s použitím mletého bravčového mäsa, narezaných žemlí, vajíčok a korenín. "Hlavne nové korenie je také typické pre Veľkú noc, má osobitú vôňu a chuť," uviedla. Na vajíčkový syrek použije na liter mlieka desať vajíčok a uvarí to s trochou soli. Sladkú verziu robí s pridaním cukru a vanilkového cukru. Po uvarení sa hrudka nechá cez tenšie plátno odkvapkať.
Ruskovčanka pôvodom z Košických Oľšian spomína, že ešte ako dieťa s mamou farbili varené vajíčka, používali sa na to napríklad odvar z cibuľových šupiek aj umelé farbivá. "Vajíčka boli na ozdobu, potom sa zjedli. Niekedy tá farba prešla cez škrupinu až na vajce, až sme to ani nechceli jesť," hovorí s úsmevom. Zvykom bolo aj zapamätať si, s kým človek spoločne zjedol vajíčko rozrezané na polovice. "Keď sa potom niekde stratíte alebo sa neviete vymotať z nejakého prostredia, napríklad v meste, tak si treba spomenúť, s kým ste zjedli to veľkonočné vajíčko, tú polovičku, a to vraj pomôže," dodala.
K zvykom patrí priniesť ich v košíku na požehnanie do kostola či chrámu, čo tento rok prerušila hrozba nového koronavírusu. Sýte veľkonočné jedlá ľuďom nahradili predchádzajúce obdobie pôstu.
"Keď sme prišli z posvätenia, tak na veľký tanier sme nakrájali šunku, keď sme ešte zabíjali prasa, tak aj podhrdlinu vyúdenú ako slaninu – viete, ľudia si chceli omastiť žalúdky. Ďalej sa nakrájala klobása a tie syrky," priblížila pre TASR Mária Kinlovičová z Ruskova pri Košiciach, členka miestnej folklórnej speváckej skupiny Olšava. Súčasťou veľkonočného pohostenia je aj chren a cvikla.
Mäsový syrek pečie Kinlovičová vždy ráno na Bielu sobotu s použitím mletého bravčového mäsa, narezaných žemlí, vajíčok a korenín. "Hlavne nové korenie je také typické pre Veľkú noc, má osobitú vôňu a chuť," uviedla. Na vajíčkový syrek použije na liter mlieka desať vajíčok a uvarí to s trochou soli. Sladkú verziu robí s pridaním cukru a vanilkového cukru. Po uvarení sa hrudka nechá cez tenšie plátno odkvapkať.
Ruskovčanka pôvodom z Košických Oľšian spomína, že ešte ako dieťa s mamou farbili varené vajíčka, používali sa na to napríklad odvar z cibuľových šupiek aj umelé farbivá. "Vajíčka boli na ozdobu, potom sa zjedli. Niekedy tá farba prešla cez škrupinu až na vajce, až sme to ani nechceli jesť," hovorí s úsmevom. Zvykom bolo aj zapamätať si, s kým človek spoločne zjedol vajíčko rozrezané na polovice. "Keď sa potom niekde stratíte alebo sa neviete vymotať z nejakého prostredia, napríklad v meste, tak si treba spomenúť, s kým ste zjedli to veľkonočné vajíčko, tú polovičku, a to vraj pomôže," dodala.
