Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Venoval sa dejinám Bratislavy a jej umeleckým pamiatkam i organizovanej vlastivednej sprievodcovskej činnosti v Bratislave a popularizácii kultúrno-historických pamätihodností.
Autor TASR
Bratislava 26. júna (TASR) – Významný pedagóg, spisovateľ, publicista a osvetový pracovník Vladimír Plicka zomrel 26. júna pred 50 rokmi.
Venoval sa dejinám Bratislavy a jej umeleckým pamiatkam i organizovanej vlastivednej sprievodcovskej činnosti v Bratislave a popularizácii kultúrno-historických pamätihodností. Za svoje aktivity a cenný prínos získal v roku 1955 Cenu mesta Bratislavy.
Vladimír Plicka sa narodil 10. januára 1890 v rakúskej Viedni. Jeho bratom bol filmový dokumentarista a organizátor filmového života Karol Plicka. Od roku 1912 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v českej Prahe, pokračoval štúdiom francúzštiny a metodiky jazykovej výučby na Berlitz-School of Languages vo švajčiarskej Ženeve a v rokoch 1922-1925 sa vzdelával na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Absolvoval tiež letnú akadémiu v rakúskom Grazi a špeciálny kurz francúzštiny v Nancy vo Francúzsku. Počas pracovného života pôsobil ako stredoškolský učiteľ s aprobáciou slovenčina, nemčina, francúzština, dejepis a ruština a ako pracovník osvetového oddelenia Krajského národného výboru (KNV). Od roku 1950 bol na dôchodku a žil v Bratislave.
V rámci pedagogického pôsobenia spájal Vladimír Plicka základné vyučovanie s vlastivednou výchovou a aj v mimoškolskom pôsobení sa orientoval na pestovanie historického povedomia a myšlienky česko-slovenskej vzájomnosti. Tieto zretele uplatňoval aj pri tvorbe učebníc jazyka a literatúry, čítaniek a informatívnych príručiek. Od roku 1918 ho poverili vedením a organizovaním metodických kurzov pre učiteľov slovenčiny, v ktorých aplikoval progresívne formy jazykovej výučby. Popri zamestnaní, ale najmä po penzionovaní sa venoval vlastivednej sprievodcovskej službe a prednáškovej činnosti. V rokoch 1932-1938 bol redaktorom vlastivedného časopisu Devín. Po roku 1945 publikoval články i seriály z histórie a dejín Bratislavy, v periodikách popularizoval najnovšie vedecké poznatky z tejto oblasti. Od konca 20. rokov minulého storočia sa trvale zaoberal historickými témami. Zbieral folklórny materiál aj v mestskom prostredí, najmä v bratislavskom podhradí a v prímestských častiach. Je autorom viacerých zbierok, napríklad povestí Slovenské hrady 1–2, Turecká vojna, Tatári a Turci, Kuruci, Na zbojníckom salaši či Hlas bratislavských studní a fontán. Aktívne sa zúčastnil na rozpracovaní teoretických koncepcií rozvoja detskej literatúry, jej výchovných tendencií a významu dobrodružného žánru. Pripravil tiež príručku Stručný prehľad literatúry slovenskej, českej a svetovej.
Vladimír Plicka zomrel 26. júna 1965 v Bratislave, je pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí. Na Plickovej ulici v bratislavskej Rači, pomenovanej po ňom v roku 1970, bol Vladimírovi Plickovi odhalený pomník v podobe bronzovej busty. Po odcudzení busty bola táto nahradená epoxidovou kópiou.
Venoval sa dejinám Bratislavy a jej umeleckým pamiatkam i organizovanej vlastivednej sprievodcovskej činnosti v Bratislave a popularizácii kultúrno-historických pamätihodností. Za svoje aktivity a cenný prínos získal v roku 1955 Cenu mesta Bratislavy.
Vladimír Plicka sa narodil 10. januára 1890 v rakúskej Viedni. Jeho bratom bol filmový dokumentarista a organizátor filmového života Karol Plicka. Od roku 1912 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v českej Prahe, pokračoval štúdiom francúzštiny a metodiky jazykovej výučby na Berlitz-School of Languages vo švajčiarskej Ženeve a v rokoch 1922-1925 sa vzdelával na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Absolvoval tiež letnú akadémiu v rakúskom Grazi a špeciálny kurz francúzštiny v Nancy vo Francúzsku. Počas pracovného života pôsobil ako stredoškolský učiteľ s aprobáciou slovenčina, nemčina, francúzština, dejepis a ruština a ako pracovník osvetového oddelenia Krajského národného výboru (KNV). Od roku 1950 bol na dôchodku a žil v Bratislave.
V rámci pedagogického pôsobenia spájal Vladimír Plicka základné vyučovanie s vlastivednou výchovou a aj v mimoškolskom pôsobení sa orientoval na pestovanie historického povedomia a myšlienky česko-slovenskej vzájomnosti. Tieto zretele uplatňoval aj pri tvorbe učebníc jazyka a literatúry, čítaniek a informatívnych príručiek. Od roku 1918 ho poverili vedením a organizovaním metodických kurzov pre učiteľov slovenčiny, v ktorých aplikoval progresívne formy jazykovej výučby. Popri zamestnaní, ale najmä po penzionovaní sa venoval vlastivednej sprievodcovskej službe a prednáškovej činnosti. V rokoch 1932-1938 bol redaktorom vlastivedného časopisu Devín. Po roku 1945 publikoval články i seriály z histórie a dejín Bratislavy, v periodikách popularizoval najnovšie vedecké poznatky z tejto oblasti. Od konca 20. rokov minulého storočia sa trvale zaoberal historickými témami. Zbieral folklórny materiál aj v mestskom prostredí, najmä v bratislavskom podhradí a v prímestských častiach. Je autorom viacerých zbierok, napríklad povestí Slovenské hrady 1–2, Turecká vojna, Tatári a Turci, Kuruci, Na zbojníckom salaši či Hlas bratislavských studní a fontán. Aktívne sa zúčastnil na rozpracovaní teoretických koncepcií rozvoja detskej literatúry, jej výchovných tendencií a významu dobrodružného žánru. Pripravil tiež príručku Stručný prehľad literatúry slovenskej, českej a svetovej.
Vladimír Plicka zomrel 26. júna 1965 v Bratislave, je pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí. Na Plickovej ulici v bratislavskej Rači, pomenovanej po ňom v roku 1970, bol Vladimírovi Plickovi odhalený pomník v podobe bronzovej busty. Po odcudzení busty bola táto nahradená epoxidovou kópiou.
