Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V sobotu 30. marca bude mať básnik, esejista a prekladateľ Vlastimil Kovalčík 85 rokov.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Matiašovce/Bratislava 29. marca (TASR) - Jeho poetická tvorba je charakteristická filozofickým rozmerom, čo prezentoval už vo svoje debutovej zbierke Vstupovanie do erbu z roku 1965. Okrem prekladania zahraničnej poézie sa odborne venoval aj tvorbe slovenského básnika 19. storočia Sama Bohdana Hroboňa.
V sobotu 30. marca bude mať básnik, esejista a prekladateľ Vlastimil Kovalčík 85 rokov.
Vlastimil Kovalčík sa narodil 30. marca 1939 v Matiašovciach. V rokoch 1953 – 1957 študoval na pedagogickej škole v Kežmarku. Odbor slovenčina – ruština absolvoval v rokoch 1958 – 1965 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde neskôr externe študoval aj filozofiu.
V rokoch 1964 – 1970 pracoval ako redaktor Slovenských pohľadov, ktoré musel opustiť po zásahu komunistického režimu v období tzv. normalizácie. V rokoch 1972 – 1991 pôsobil vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Od roku 1992 pracoval v Literárnom týždenníku vo funkcii zástupcu šéfredaktora. V rokoch 1998 – 1999 pracoval v Literárnom informačnom centre a od roku 1999 v Národnom osvetovom centre.
Knižne debutoval v roku 1965 filozoficky ladenou básnickou zbierkou Vstupovanie do erbu. Ako autor filozoficko-reflexívnej poetiky s prezentoval aj v nasledujúcich zbierkach Médium (1968), Zrkadlo čoraz plytšie (1970), Aléthea (1971), Horiaca rukoväť (1974), Živice (1979), Vytrvalosť k otázkam (1988) či Odraz ohňa (1993). Rodné Zamagurie sa stalo témou jeho esejistických kníh Na severnom prahu (1983) a Pod erbom severu (1998).
Významnú časť jeho tvorby tvoria aj preklady zahraničných básnikov. Z francúzskeho jazyka preložil autorov ako Jules Supervielle, Francis Ponge, Sain-John Perse či Stéphane Mallarmé. Z poľštiny do slovenčiny previedol tvorbu Cypriana Norwida, Wislawy Szymborskej, Jana Twardowského, Zbigniewa Herberta či Karola Wojtylu.
Zaujala ho aj poézia a poetika slovenského básnika 19. storočia Sama Bohdana Hroboňa. Napísal o ňom viacero štúdií, pripravil výber z jeho diela a venoval mu aj esejistickú knihu Rozružie alebo Samo Bohdan Hroboň (2002).
Vlastimil Kovalčík je nositeľom viacerých prémií Slovenského literárneho fondu za pôvodnú básnickú tvorbu (1965, 1968, 1970, 1971), Ceny vydavateľstva Slovenský spisovateľ z roku 1992 za preklad Persovej poézie, Ceny Slovenských pohľadov za rok 2003, Ceny Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo v oblasti poézie a umeleckého prekladu (2014).
V sobotu 30. marca bude mať básnik, esejista a prekladateľ Vlastimil Kovalčík 85 rokov.
Vlastimil Kovalčík sa narodil 30. marca 1939 v Matiašovciach. V rokoch 1953 – 1957 študoval na pedagogickej škole v Kežmarku. Odbor slovenčina – ruština absolvoval v rokoch 1958 – 1965 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde neskôr externe študoval aj filozofiu.
V rokoch 1964 – 1970 pracoval ako redaktor Slovenských pohľadov, ktoré musel opustiť po zásahu komunistického režimu v období tzv. normalizácie. V rokoch 1972 – 1991 pôsobil vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Od roku 1992 pracoval v Literárnom týždenníku vo funkcii zástupcu šéfredaktora. V rokoch 1998 – 1999 pracoval v Literárnom informačnom centre a od roku 1999 v Národnom osvetovom centre.
Knižne debutoval v roku 1965 filozoficky ladenou básnickou zbierkou Vstupovanie do erbu. Ako autor filozoficko-reflexívnej poetiky s prezentoval aj v nasledujúcich zbierkach Médium (1968), Zrkadlo čoraz plytšie (1970), Aléthea (1971), Horiaca rukoväť (1974), Živice (1979), Vytrvalosť k otázkam (1988) či Odraz ohňa (1993). Rodné Zamagurie sa stalo témou jeho esejistických kníh Na severnom prahu (1983) a Pod erbom severu (1998).
Významnú časť jeho tvorby tvoria aj preklady zahraničných básnikov. Z francúzskeho jazyka preložil autorov ako Jules Supervielle, Francis Ponge, Sain-John Perse či Stéphane Mallarmé. Z poľštiny do slovenčiny previedol tvorbu Cypriana Norwida, Wislawy Szymborskej, Jana Twardowského, Zbigniewa Herberta či Karola Wojtylu.
Zaujala ho aj poézia a poetika slovenského básnika 19. storočia Sama Bohdana Hroboňa. Napísal o ňom viacero štúdií, pripravil výber z jeho diela a venoval mu aj esejistickú knihu Rozružie alebo Samo Bohdan Hroboň (2002).
Vlastimil Kovalčík je nositeľom viacerých prémií Slovenského literárneho fondu za pôvodnú básnickú tvorbu (1965, 1968, 1970, 1971), Ceny vydavateľstva Slovenský spisovateľ z roku 1992 za preklad Persovej poézie, Ceny Slovenských pohľadov za rok 2003, Ceny Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo v oblasti poézie a umeleckého prekladu (2014).
