Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Kultúra

Vo veku 103 rokov zomrel najstarší člen Francúzskej akadémie

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Mimo Francúzska bol de Obaldia známejší svojimi hrami, ktoré boli preložené do angličtiny a desiatok ďalších jazykov.

Paríž 27. januára (TASR) - Vo veku 103 rokov zomrel vo štvrtok René de Obaldia, básnik, prozaik a dramatik a najstarší člen Francúzskej akadémie - inštitúcie zodpovednej za normovanie a kodifikáciu francúzštiny a vydávanie príslušných záväzných slovníkov a iných jazykovedných diel.

De Obaldia bol členom Akadémie viac ako 20 rokov, informovala agentúra AFP.

René de Obaldia sa narodil v Hongkongu v októbri roku 1918 francúzskej matke a panamskému otcovi, vyrastal v meste Amiens v severnom Francúzsku a potom sa dostal do Paríža, kde začal rozvíjať svoj literárny talent.

Stal sa jedným z najúspešnejších francúzskych dramatikov a pre svoj ostrý humor a nekonvenčný štýl ho niekedy prirovnávali k Írovi Samuelovi Beckettovi či rumunsko-francúzskemu spisovateľovi Eugenovi Ionescovi.

Mimo Francúzska bol de Obaldia známejší svojimi hrami, ktoré boli preložené do angličtiny a desiatok ďalších jazykov.

Smrťou Reného de Obaldiu je neobsadených už šesť zo 40 miest vo Francúzskej akadémii. O jednom z nich sa musí rozhodnúť vo voľbách naplánovaných na 17. februára.

Akadémia má notorické problémy s voľbou nových členov pre nedostatok vhodných kandidátov, napísala AFP. Vlani v novembri zvolila do svojich radov 85-ročného Maria Vargasa Llosu, aj keď tento peruánsko-španielsky spisovateľ prekročil stanovenú vekovú hranicu na vstup o desať rokov.

Členstvo vo Francúzskej akadémii je doživotné a považuje sa za prestížnu záležitosť. Jej členmi boli v minulosti niektorí z najvýznamnejších francúzskych spisovateľov, hoci niektorí z velikánov - vrátane Charla Baudelaira a Émila Zolu - neboli nikdy prijatí.

Francúzska akadémia je jednou z najstarších inštitúcií v krajine. Bola založená v roku 1635 kardinálom Richelieuom, ministrom štátnej rady kráľa Ľudovíta XIII., s cieľom dohliadať na čistotu francúzskeho jazyka a chrániť ho pred prenikaním prvkov z iných jazykov. V súčasnosti sa to týka najmä angličtiny, a obzvlášť tej americkej.