Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Vranovský archív si osobnosť Jána Ihnáta, rodáka z Hanušoviec nad Topľou, pripomenul vlani, keď od jeho smrti uplynulo 80 rokov.
Autor TASR
Vranov nad Topľou 14. júna (TASR) – V Štátnom archíve v Prešove, na pracovisku vo Vranove nad Topľou prezentujú v utorok v rámci dňa otvorených dverí školskej mládeži život a dielo "zabudnutého" regionálneho spisovateľa Jána Ihnáta. Súčasťou podujatia realizovaného po dvojročnej prestávke spôsobenej pandémiou nového koronavírusu sú okrem predstavenia fungovania archívu aj výstavy o epidémiách v histórii a o vranovskej knižnici, ktorá si tento rok pripomína storočnicu svojho vzniku. Pre TASR to uviedla vedúca pracoviska Daniela Ihnátová.
Vranovský archív si osobnosť Jána Ihnáta, rodáka z Hanušoviec nad Topľou, pripomenul vlani, keď od jeho smrti uplynulo 80 rokov. "Hovoríme o ňom ako o zabudnutom spisovateľovi, pretože o ňom vieme veľmi málo aj my v regióne. Jeho tvorba i život sa porovnáva s tvorbou Jiřího Wolkra. Ide o mladého básnika, spisovateľa, ktorý ako 17-ročný ochorel na tuberkulózu a nedožil sa ani 24 rokov," ozrejmila Ihnátová s tým, že materiály o nadanom spisovateľovi sa archívu podarilo získať najmä od jeho synovca žijúceho v Kanade. Medzi prezentovanými dokumentmi je i korešpondencia s vtedajším šéfredaktorom časopisu Elán Jánom Smrekom, na ktorého sa Ihnát obrátil s prosbou o názor, či je jeho tvorba hodna úsilia. Smrek jeho spisovateľské ambície podporil. Matica slovenská mala v roku 1984 osloviť autorovu rodinu, aby doplnila biografické údaje o ňom, keďže chceli Ihnáta zaradiť do biografie o významných slovenských osobnostiach.
Výstavou Epidémie v archívnych dokumentoch, ktorá vznikla takisto v minulom roku, chcel vranovský archív poukázať, že s epidémiami ľudstvo zápasilo aj v minulosti. "Porovnávali sme opatrenia, ktoré sme zažívali my, s opatreniami, ktoré realizovali jednotlivé obce v minulosti a ktoré boli totožné, karantény či uzavretie územia. Najúčinnejším prostriedkom na epidémie bolo vo všetkých prípadoch očkovanie, ako sa odporúča i teraz," priblížila Ihnátová.
Ako doplnila, cieľom dňa otvorených dverí je nielen priblížiť výstavy, ktoré pre protipandemické opatrenia nemohli v uplynulom období odprezentovať verejnosti, ale i priblíženie samotnej práce archívu či predstavenie historických dokumentov, ktoré považujú za "zaujímavé".
Vranovský archív si osobnosť Jána Ihnáta, rodáka z Hanušoviec nad Topľou, pripomenul vlani, keď od jeho smrti uplynulo 80 rokov. "Hovoríme o ňom ako o zabudnutom spisovateľovi, pretože o ňom vieme veľmi málo aj my v regióne. Jeho tvorba i život sa porovnáva s tvorbou Jiřího Wolkra. Ide o mladého básnika, spisovateľa, ktorý ako 17-ročný ochorel na tuberkulózu a nedožil sa ani 24 rokov," ozrejmila Ihnátová s tým, že materiály o nadanom spisovateľovi sa archívu podarilo získať najmä od jeho synovca žijúceho v Kanade. Medzi prezentovanými dokumentmi je i korešpondencia s vtedajším šéfredaktorom časopisu Elán Jánom Smrekom, na ktorého sa Ihnát obrátil s prosbou o názor, či je jeho tvorba hodna úsilia. Smrek jeho spisovateľské ambície podporil. Matica slovenská mala v roku 1984 osloviť autorovu rodinu, aby doplnila biografické údaje o ňom, keďže chceli Ihnáta zaradiť do biografie o významných slovenských osobnostiach.
Výstavou Epidémie v archívnych dokumentoch, ktorá vznikla takisto v minulom roku, chcel vranovský archív poukázať, že s epidémiami ľudstvo zápasilo aj v minulosti. "Porovnávali sme opatrenia, ktoré sme zažívali my, s opatreniami, ktoré realizovali jednotlivé obce v minulosti a ktoré boli totožné, karantény či uzavretie územia. Najúčinnejším prostriedkom na epidémie bolo vo všetkých prípadoch očkovanie, ako sa odporúča i teraz," priblížila Ihnátová.
Ako doplnila, cieľom dňa otvorených dverí je nielen priblížiť výstavy, ktoré pre protipandemické opatrenia nemohli v uplynulom období odprezentovať verejnosti, ale i priblíženie samotnej práce archívu či predstavenie historických dokumentov, ktoré považujú za "zaujímavé".
