< sekcia Kultúra

SVETOVÉ MÉDIÁ V ROKU 2020: Ako zvládli mesiace poznačené pandémiou?

Ilustračná foto. Foto: TASR/AP

Pozrite si výberovú chronológiu udalostí spojených so zahraničnými médiami.

Bratislava/Svet . decembra (TASR) – TASR prináša výberovú chronológiu udalostí spojených so zahraničnými médiami v roku 2020.

PRVÝ POLROK



JANUÁR



13. januára – Jediný ukrajinský televízny kanál vysielajúci v angličtine, UATV, ukončil svoje pôsobenie. Vláda nariadila zrušiť oddelenia pre krymskotatársky, arabský a anglický jazyk.

15. januára – Súd v Turecku po takmer troch rokoch zrušil blokovanie internetovej encyklopédie Wikipédia. Turecko bolo jedinou krajinou na svete okrem Číny, ktorá v roku 2017 úplne zablokovala prístup Wikipédii.
Wikipédia, logo.
Foto: wikipedia.org

16. januára – Európska aliancia tlačových agentúr odsúdila policajný zásah v sídle tureckej tlačovej agentúry Anadolu v Káhire, kde boli zadržaní štyria jej zamestnanci.

18. januára – Americká spoločnosť The Walt Disney Company odstránila slovo "Fox" z názvu svojho filmového štúdia 20th Century Fox. Disney nechcel, aby sa názov štúdia spájal so spravodajskou stanicou Fox News.
20th Century Fox, archívna snímka.
Foto: Youtube

28. januára – Čína žiadala ospravedlnenie od dánskeho denníka Jyllands-Posten, ktorý uverejnil grafiku čínskej zástavy so symbolom koronavírusu namiesto zoskupenia žltých hviezd na červenom pozadí.

FEBRUÁR



3. februára – Spoločnosť Facebook vyslovila predpoklad, že okolo 16 percent zo všetkých účtov na jej sociálnej sieti tvoria duplikáty alebo falošné účty. 
Ilustračná snímka
Foto: TASR/AP

4. februára – Jediný libanonský denník vychádzajúci v angličtine oznámil, že dočasne pozastavuje vydávanie svojej tlačenej verzie. Daily Star však zostal na webe i na sociálnych sieťach. 

12. februára – Britská vláda avizovala plán pokutovať sociálne médiá za škodlivý a nelegálny obsah na ich platformách. Spoločnosti ako Facebook či Twitter, ktoré ponechávajú takýto obsah na svojich stránkach, môžu byť sankcionované.

13. februára – České vydavateľstvo Mladá fronta vyhlásilo platobnú neschopnosť. Jeho akcionár už nefinancoval straty a Mladá fronta nemala strategického investora.

18. februára – Petíciu za záchranu rozhlasovej a televíznej spoločnosti BBC podpísalo najmenej 108.000 Britov. Išlo o reakciu na správy, že vláda chce zrušiť koncesionárske poplatky na BBC a nahradiť ich predplatným. 
Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP Photo

27. februára – Spoločnosť Facebook oznámila, že zakáže reklamy na produkty ponúkajúce poskytovanie akýchkoľvek liečebných postupov alebo prevencie pred nákazou koronavírusom.

– Akcionári spoločnosti Central European Media Enterprises (CME) schválili predaj firmy českej investičnej skupine PPF českého miliardára Petra Kellnera. CME vlastní televízne stanice aj na Slovensku (Markíza), v Česku, Bulharsku, Rumunsku a v Slovinsku.

MAREC



3. marca – Jediná austrálska tlačová agentúra, AAP (Australian Associated Press), oznámila, že po 85 rokoch skončí svoju činnosť. Dôvodom mal byť vplyv digitálnych platforiem, ktoré preberali a bezplatne distribuovali jej obsah.

7. marca – Dva mesiace pred prezidentskými voľbami začal v Poľsku platiť zákon, ktorý plánuje vysoké subvencie pre poľský verejnoprávny rozhlas a televíziu. V priebehu roka mali štátne médiá dostať v prepočte 454 miliónov eur.

24. marca – Spoločnosť The Walt Disney Company spustila v siedmich európskych krajinách svoju streamovaciu službu Disney+. Pre vysoký dopyt sa však rozhodla dočasne znížiť kvalitu ponúkaných videí. Kvalitu prenosu v Európe dočasne znížili aj spoločnosti YouTube a Netflix.
Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP

30. marca – Spoločnosť Facebook avizovala, že podporí médiá globálne zasiahnuté pandémiou koronavírusu sumou 100 miliónov dolárov; 25 miliónov dolárov poskytne formou grantu americkým médiám a zvyšok investuje do reklamy v médiách po celom svete.
Mark Zuckerberg, spoluzakladateľ sociálnej siete Facebook.
Foto: TASR/AP

APRÍL



1. apríla – Austrálska mediálna skupina News Corp spätá s magnátom Rupertom Murdochom prestala vydávať asi 60 regionálnych novín, ktoré prešli výlučne na on-line verziu. Dôvodom bol pokles reklamy spôsobený pandémiou koronavírusu.

3. apríla – Britským rozhlasovým a televíznym staniciam bolo oficiálne oznámené, že za vysielanie nepravdivých informácií a odporúčaní týkajúcich sa nového koronavírusu budú čeliť sankciám.

15. apríla – Iracké úrady pozastavili licenciu tlačovej agentúre Reuters. Reagovali tak na článok, v ktorom agentúra spochybnila oficiálne údaje o počte nakazených koronavírusom v krajine. Licenciu agentúre vrátili o päť dní.

18. apríla – Facebook umožní užívateľom odoslať symbolické objatie v podobe nového emodži s prezývkou Hug (objatie). Symbol vznikol v čase, keď sú ľudia následkom pandémie COVID-19 nútení zotrvávať v domácej izolácii.

23. apríla – Multimediálna spravodajská platforma CNN Prima News ohlásila, že začne v Česku vysielať 3. mája s tým, že obsah nebude preberaný z americkej CNN, česká redakcia bude vytvárať vlastné reportáže.

24. apríla – Faerské ostrovy ponúkli ľuďom počas koronavírusovej pandémie možnosť spoznať prírodné bohatstvo krajiny prostredníctvom virtuálnej prehliadky. Návštevníci môžu cez internet podniknúť výlety pešo, na koni či na člne.

MÁJ



3. mája – Medzinárodný tlačový inštitút vyslovil tvrdenie, že v demokratických i autokratických štátoch dáva pandémia koronavírusu vládam možnosť zvýšiť kontrolu nad médiami pod zámienkou zabránenia šíreniu dezinformácií.

5. mája – Denník The Anchorage Daily News a neziskové médium ProPublica získali Pulitzerovu cenu v hlavnej kategórii Služba pre verejnosť. Odhalili, že až tretina dedín na Aljaške nie je chránená políciou. 

15. mája – Ukrajina rozhodla o predĺžení zákazu fungovania ruských webov a sociálnych sietí v krajine o ďalšie tri roky z bezpečnostných dôvodov. 

29. mája – Americké spoločnosti Twitter, Facebook a Google vyhlásili, že nariadenie prezidenta USA Donalda Trumpa o sociálnych sieťach ohrozuje slobodu internetu. Ten chcel týmto nariadením zmeniť výklad zákona chrániaci sociálne siete pred právnou zodpovednosťou za zverejnený obsah.
Na snímke americký prezident Donald Trump, archívne foto.
Foto: TASR/AP

JÚN



11. júna – Poľská verejnoprávna televízia TVP čelila kritike za negatívne informovanie o hlavnom opozičnom prezidentskom kandidátovi. Dozorné organizácie televíziu obvinili, že sa uchyľuje k antisemitským a rasistickým frázam.

15. júna – Piati poprední novinári ruského denníka Vedomosti sa rozhodli odísť zo zamestnania na protest proti vymenovaniu šéfredaktora Andreja Šmarova, ktorého predtým obvinili zo zavádzania prokremeľskej cenzúry.

18. júna – Osem z desiatich ľudí bolo za financovanie Českej televízie a Českého rozhlasu formou koncesionárskych poplatkov. Prieskum verejnej mienky tiež ukázal, že viac ako 60 percent opýtaných si myslelo, že financovanie verejnoprávnych médií zo štátneho rozpočtu by znamenalo obmedzenie ich nezávislosti.

28. júna – Izraelské úrady odobrali vysielaciu licenciu americkej televízii GOD TV, ktorú obvinili, že sa vo svojom vysielaní orientuje na židov a snaží sa ich získať pre kresťanskú vieru.
Ilustračná snímka.
Foto: TASR/AP

29. júna – Spoločnosť Facebook a ďalšie sociálne platformy čelili silnejúcemu bojkotu zo strany zadávateľov reklamy. Dôvodom bol prístup sociálnych sietí k nenávistným a dezinformačným príspevkom. Ku kampani #StopHateForProfit sa pridali aj spoločnosti Starbucks, Unilever, Coca Cola, Mozilla, Honda či Verizon.

30. júna – Austrálsku tlačovú agentúru AAP, ktorá mala v júni ukončiť činnosť, získalo do svojho portfólia konzorcium filantropov a zachránilo ju tak pred zánikom.


DRUHÝ POLROK



JÚL



1. júla – Lotyšsko zakázalo vysielanie ruskej štátnej televízie stanice RT. Zákaz bude platiť dovtedy, kým bude šéf televízie Dmitrij Kiseľov figurovať na sankčnom zozname Európskej únie za svoju údajnú podporu ruskej anexii Krymu.
Na archívnej snímke z 24. decembra 2008 Dmitrij Kiseľov.
Foto: TASR/AP

7. júla – Britské vydavateľstvo Reach, ktoré vlastní denníky Daily Mirror a Daily Express, ohlásilo, že plánuje zrušiť približne 550 pracovných miest (asi 12 percent zamestnancov).

8. júla – Litva zakázala vysielanie ruskej štátnej televízie RT v krajine, čím nasledovala rovnaký krok Lotyšska.

20. júla – Poľsko oznámilo, že zavedie obmedzenia pre zahraničné médiá pôsobiace v krajine. Vládnuca strana Právo a spravodlivosť ich obvinila zo zasahovania do vnútorných záležitostí Poľska.
Na archívnej snímke poslanci vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS).
Foto: TASR/AP

24. júla – Vedenie redakcie maďarského spravodajského servera Index.hu oznámilo, že viacerí členovia vedenia a vyše 60 z 90 novinárov podalo výpoveď. Išlo o reakciu na nedohodu s vedením vydavateľstva o osude prepusteného šéfredaktora Szabolcsa Dullu.

31. júla – Austrália oznámila, že chce prinútiť amerických technologických gigantov Facebook a Google, aby platili austrálskym médiám za obsah.
Ilustračná snímka
Foto: TASR/AP

AUGUST



3. augusta – Novinári odchádzajúci po nezhode s vedením z najväčšieho maďarského spravodajského servera Index.hu naznačili, že chystajú novú spravodajskú webstránku.

6. augusta – Spoločnosť Facebook odstránila odkaz zo stránky amerického prezidenta Donalda Trumpa, lebo obsahoval "škodlivé dezinformácie o ochorení COVID-19". V odkaze bolo, že deti sú voči koronavírusu "takmer úplne imúnne".

7. augusta – Spoločnosť Twitter začala osobitne označovať používateľské kontá prepojené s predstaviteľmi štátov alebo vládnymi úradníkmi. Na zozname označených uviedli ruskú tlačovú agentúru Sputnik, ruskú televíznu stanicu RT či čínsku tlačovú agentúru Sinchua.

18. augusta – Popredná nemecká tlačová agentúra DPA vykázala za rok 2019 rekordné ročné tržby vo výške 142,5 milióna eur. Prispeli k tomu aj nové digitálne trendy v mediálnom priemysle.

SEPTEMBER



1. septembra – Vo francúzskom satirickom týždenníku Charlie Hebdo sa opäť objavia karikatúry proroka Mohameda. Publikovali ich na začiatku súdneho procesu s údajnými komplicmi útočníkov teroristických útokov na týždenník z roku 2015.
Charlie Hebdo, archívna snímka.
Foto: TASR/AP

7. septembra – BBC začala údajne zvažovať nahradenie koncesionárskych poplatkov systémom, v ktorom by si diváci vybrali, či chcú platiť zníženú sadzbu za základné programy, alebo si priplatiť za rozšírený balík. Hovorca BBC však existenciu takéhoto plánu poprel.

8. septembra – Po 27 rokoch začalo na maďarskom mediálnom trhu opäť pôsobiť Rádio Slobodná Európa financované americkým Kongresom. Pôsobiť bude ako multimediálna internetová stránka.

29. septembra – Vojvodkyňa zo Sussexu Meghan neuspela na súde so svojou žalobou voči britským novinám Mail on Sunday. Zažalovala ich za to, že nelegálne zverejnili časti jej súkromného listu otcovi.
Meghan Markleová, archívne foto.
Foto: TASR/AP

29. septembra – Úrady v Bielorusku pozastavili na tri mesiace činnosť nezávislého spravodajského portálu Tut.by, ktorý prináša informácie o rozsiahlych protestoch proti Alexandrovi Lukašenkovi.

30. septembra - Americký mediálny a zábavný koncern Walt Disney pre pokračujúci vplyv koronakrízy zrušil 28.000 pracovných miest. Prepúšťanie zasiahlo Disneyho zábavné parky a dovolenkové rezorty.
Na archívnej snímke logo amerického koncernu Walt Disney.
Foto: TASR/AP

OKTÓBER



2. októbra – V ruskom meste Nižný Novgorod sa upálila ruská novinárka Irina Slavinová. Na sociálnej sieti pred smrťou uviedla, že za jej smrť je zodpovedná Ruská federácia. Novinárka ešte skôr tvrdila, že polícia v jej byte hľadala "brožúry, letáky a účty hnutia Otvorené Rusko".
Na archívnej snímke ruská novinárka Irina Slavinová pózuje v Nižnom Novgorode.
Foto: TASR/AP

7. októbra – Spoločnosť Facebook uviedla, že zmaže všetky účty a skupiny súvisiace s konšpiračným hnutím QAnon, ktoré podľa sociálnej siete svojimi príspevkami prispieva k šíreniu dezinformácií.

13. októbra – Finančná skupina PPF dokončila prevzatie spoločnosti Central European Media Enterprises (CME). Skupina PPF Čecha Petra Kellnera má pod kontrolou aktivity CME v Česku, na Slovensku, v Rumunsku, Slovinsku a Bulharsku.

20. októbra – Medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc upozornila, že vláda krajne pravicového brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara ohrozuje prostredníctvom "nepriamej cenzúry" slobodu tlače. 
Jair Bolsonaro, archívna snímka.
Foto: TASR/AP

NOVEMBER



2. novembra – Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) zaznamenala v rokoch 2018-2019 na svete 156 vrážd novinárov. Najvyšší počet útokov v roku 2019 registrovali v Južnej Amerike a Karibskej oblasti.
Ilustračná snímka
Foto: TASR/AP

4. novembra – Sociálna sieť Twitter označila tvít amerického prezidenta Donalda Trumpa za zavádzajúci. Šéf Bieleho domu v ňom obvinil Demokratickú stranu a svojho rivala Joea Bidena zo snahy "ukradnúť" mu prezidentské voľby.
Logo sociálnej siete Twitter.
Foto: TASR/AP

15. novembra – Vo veku 67 rokov zomrel na ochorenie COVID-19 bulharský novinár a generálny riaditeľ bulharskej tlačovej agentúry (BTA) Maxim Minčev. Generálnym riaditeľom BTA sa stal v roku 2003, predtým pracoval pre bulharský verejnoprávny rozhlas BNR a Rádio Slobodná Európa.
Na archívnej snímke Maxim Minčev.
Foto: TASR/BTA

17. novembra – Francúzska rozhlasová stanica Radio France Internationale na webe omylom zverejnila približne 100 vopred pripravených nekrológov žijúcich osobností, medzi nimi britskej kráľovnej Alžbety II., herca Clinta Eastwooda, futbalistu Pelého či herečky Brigitte Bardotovej.

18. novembra - Po Číne, Iráne a Severnej Kórei by sa Šalamúnove ostrovy podľa oznámenia svojej vlády mohli stať štvrtou krajinou na svete, ktorá na svojom území zakáže Facebook. Vláda súostrovia chce takto zabrániť šíreniu urážlivých príspevkov.
Ilustračná snímka
Foto: TASR/AP

25. novembra – Vo veku 92 rokov zomrela česká televízna a rozhlasová hlásateľka Kamila Moučková. V auguste 1968 informovala z obrazovky o okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy.

25. novembra – Európsky parlament vyjadril hlboké znepokojenie nad stavom slobody médií v Európskej únii. Upozornil na "pokusy vlád niektorých členských štátov umlčať kritické a nezávislé médiá a oslabiť slobodu a pluralitu médií".
Na archívnej snímke europarlament.
Foto: TASR/AP

DECEMBER



2. decembra - Slovinská vláda pozastavila financovanie tamojšej Slovinskej tlačovej agentúry (STA), ktorej správy ostro kritizoval jej predseda Janez Janša. Oficiálnym dôvodom bolo, že vedenie STA neposkytlo požadované údaje o finančných operáciách tlačovej agentúry.
Na archívnej snímke je logo slovinskej tlačovej agentúry STA v Ľubľane.
Foto: TASR/STA