Bratislava 3. septembra (TASR) - Odkaz speváka a skladateľa Petra Nováka (6. 9. 1945 - 19. 8. 1997) aj napriek jeho príliš skorému úmrtiu je stále živý, rovnako ako jeho skladby. Jeden z kľúčových priekopníkov pôvodnej českej bigbítovej piesne má na konte množstvo skladieb, ktoré stále bodujú nielen u pamätníkov. Tie, ktoré vznikli v období medzi rokmi 1967-1970 prevažne v spolupráci s textárom Ivom Plickom, teraz súhrnne vychádzajú na 2LP kompilácii Povídej / Největší hity 60. let ako pripomienka na umelcove nedožité 80. narodeniny. TASR informovala PR manažérka Adriana Nievelt.

Na dvojvinyl, ktorý okrem hudobného obsahu zaujme tiež rozsiahlou sleeve note Miloša Skalku a výživnou porciou dobových fotografií, sa zmestilo 24 skladieb. Predstavujú výber zo singlov, EPčiek i debutového albumu Kolotoč svět, pričom Petr Novák väčšinu z nich nahral s vlastnou kapelou George & Beatovens, ktorú založil s kamarátmi v roku 1963. Spoločne vtedy v pivnici nahrali niekoľko pesničiek, z ktorých dve si vybrali manželia Mirka a Jiří Černí do svojej mimoriadne vplyvnej relácie 12 na houpačce. Potom, čo skladba Já budu chodit po špičkách zaznela v rozhlasovom éteri, okamžite sa stala hitom a Novákova hviezda začala strmo stúpať.

Priazeň poslucháčov mu ale nepriniesol len jeho typický vyššie položený hlas a silné, prevažne romantické piesne, z ktorých medzi tie najznámejšie patria okrem spomínanej Já budu chodit po špičkách tiež Povídej, Náhrobní kámen, Klaunova zpověď, Pokoj č. 26, Dětský oči, Bezhlavý rytíř či Jdi dál. Novákovou veľkou devízou bola i jeho sympatická civilnosť - celý svoj život, počas ktorého vzlety striedali pády, bol stále jedným z tých, pre ktorých spieval.

Výborne to vystihujú jeho slová z rozhovoru s Janom Sýkorom, ktorý vyšiel v mesačníku Melodie v roku 1970: „Mám rovnaké problémy ako oni, mal som problémy v škole, nešťastne som sa zamiloval, mám mindráky z toho, ako vyzerám, nesplnili sa mi a už asi nesplnia moje veľké sny, žijem na rovnakej planéte a v rovnakej krajine ako oni. Keď mi to, čo mám tu v krku, jedného dňa vypne úplne, chcel by som aspoň písať muziku. Alebo si kúpiť mlyn. Taký malý, veterný. Mať pokoj, ticho a dobrú ženu, ktorú by som mal rád a ktorá by mala rada mňa. A vedľa toho mlyna malé políčko a zvieratá, aby som mal z čoho žiť a nemusel sa starať o to, kedy príde výplata… “