V Moskve vyšlo v poradí už ôsme číslo almanachu Devín, ktoré po rusky vydáva Spoločnosť Ľudovíta Štúra. Má 180 strán zväčšeného formátu A5 a je ilustrované viacerými kresbami, historickými dokumentami a fotografiami kultúrnych pamiatok u nás. Šéfredaktorka a zostavovateľka almanachu Alla Germanovna Mašková literárny materiál zoradila do tejto obsahovej koncepcie:

Vstupný rozlúčkový príhovor napísal Ján Šmihula, riaditeľ Slovenského kultúrneho centra v Moskve, ktorému sa končí pôsobenie v tejto funkcii. Za viacročnú spoluprácu mu poďakovala šéfredaktorka Devína A. Mašková.
Prvá časť almanachu má názov „Dielo Ľudovíta Štúra“. Poeticky ju uvádza Štúrova báseň „K lipe“. Podstatu tvorí pomerne rozsiahly úryvok zo Štúrovho diela „O národných povestiach a piesňach plemien slovanských“ a prvé pokračovanie diela „Slovanstvo a svet budúcnosti“ s použitím prvotného prekladu do ruštiny a Štúrovho priateľa Vladimíra Lamanského.

Druhá časť má názov Spisovatelia a kritici o Ľudovítovi Štúrovi. Tiež sa začína poeticky, a to básňou Štúrovho vrstovníka Sama Vozára „Ľudovítovi Štúrovi k narodeninám“ a básňou Martina Rázusa „Pri hrobe Ľudovíta Štúra“. Potom nasleduje štúdia Daniely Kodajovej „Dve poslania Ľ. Š.“ o nadčasovom význame jeho diel „O povestiach...“ a „Slovanstvo a svet budúcnosti“ v preklade Jevgenije Majorovej.

Literárny historik Ladislav Čúzy napísal pre almanach štúdiu „Ľudovít Štúr a romantizmus“, ktorú preložila Anna Pesková.

Literárnym prekvapením tejto časti je kompletný preklad drámy Karola Horáka „Príď kráľovstvo tvoje...“, napísanej k 200-ročnici narodenia Ľ. Š. a uvedenej na scéne SND v Bratislave. Prekladu sa zhostila Alla Mašková.

Tretia časť má názov „História Slovenska“ a obsahuje štúdiu Jána Čarnogurského „Slovenský štát ruskými očami“, na ktorú tematicky nadväzuje štúdia V. V. Marjinovej „ZSSR – Slovensko 1939 – 1945 – vojensko-politický aspekt“. Štúdia je sprevádzaná kópiami vybraných historických dokumentov z uvedeného obdobia i krátkym rozhovorom s autorkou.

Štvrtá časť má názov „Predstavujeme“ a tvorí ju rozhovor Viery Benkovej s prozaičkou Vierou Švenkovou, ktorý má časovo viacrozmerný názov „Tatry sa nevedia brániť“. Literárna tvorba Viery Švenkovej je potom dokumentovaná poviedkou „Modrý encián“ v preklade Anny Peskovej.

Druhým personálnym heslom v rubrike je štúrovský básnik Janko Matúška a história vzniku našej hymny. V preklade Darji Anisimovej almanach publikuje publicistický text Romana Kubíčka pod názvom „Janko Matúška napísal text hymny“. Rubrika potom obsahuje kultúrnu reportáž Hedy Kubišovej „Stredoslovenské múzeum vyburcovalo život v Banskej Bystrici“ a literárnu štúdiu Ľudmily Širokovovej „Slovenský román 21. storočia – modifikácia žánru“.

Piata časť „Spomíname“ má spoločenský charakter a publikuje pripomenutia štyroch výročí významných slovenských literátov. Na prvom mieste je Pavol Országh Hviezdolav, ktorého 170. výročie narodenia si pripomenieme začiatkom februára tohto roku. Názov „Čo dávam, dávam z úprimnosti duše“ uvádza štúdiu N. V. Švedovej o Hviezdoslavovom živote a tvorbe. Po štúdii nasledujú ukážky z jeho básnickej tvorby. Nájdeme tu „Pozdrav“ k „Hájnikovej žene“ v preklade N. Švedovej, ukážky z „Krvavých sonetov“ v preklade N. Stefanoviča a šesť lyrických básní (bez nadpisov) v prekladoch V. Levika, P. Seminina a J. Branského. Mená prekladateľov uvádzame aj preto, aby sme poukázali na fakt, že slovakistikou sa v Rusku zaoberá viacero literárnych osobností.

Alamanch pripomína aj nastávajúcu storočnicu smrti M. R. Štefánika. Po úvodnej biografickej noticke uverejňuje dve poviedky z knihy Jaroslava Rezníka „Oči plné oblohy“, a to „Hviezdy na nebi sú pekne poukladané“ a „Buď všetci alebo nik“ v preklade Ľudmily Širokovovej.

Záver rubriky tvoria bloky o básnikovi Vladimírovi Reiselovi a prozaikovi Jánovi Červeňovi pri príležitosti storočnice od ich narodenia. Blok básní V. Reisela uvádza názov „Chcel som postihnúť sen a skutočnosť“. Ján Červeň je predstavený kompozične ozvláštnenou poviedkou „Sedem listov“.

Záverečná rubrika „Kronika“ prináša informáciu o zasadnutí členov „Spoločnosti Ľudovíta Štúra v Moskve, kde sme boli zastúpení poetkou Danou Podrackou, a tiež pozdravný list, ktorý v mene redakcie almanachu poslala jeho šéfredaktorka Alla Mašková redakcii Literárneho týždenníka pri príležitosti 30. výročia jeho vzniku a trvania.