Attack on Prime Minister
News in English
Výstava dokazuje, že počas uplynulého štvrťstoročia došlo v zázemí hlavného mesta k najvýznamnejšej sociálno-priestorovej transformácii v novodobých dejinách Slovenska.
Autor TASR
Bratislava 25. apríla (TASR) – Proces suburbanizácie Bratislavy a otázky s ňou súvisiace poodhaľuje nová výstava "Cesta (z) mesta. Ako sa mení zázemie Bratislavy". Prístupná je v Múzeu mesta Bratislavy (MMB), vo Výstavnej sieni Starej radnice.
Výstava dokazuje, že počas uplynulého štvrťstoročia došlo v zázemí hlavného mesta k najvýznamnejšej sociálno-priestorovej transformácii v novodobých dejinách Slovenska. V zázemí Bratislavy sa postavilo viac ako 50.000 bytov a populácia sa rozrástla o 90.000 evidovaných rezidentov, čo predstavuje veľkosť Žiliny alebo Prešova. Špecifická migrácia obyvateľstva pretvára pôvodné prostredie a formuje nové podoby každodennosti, vzťahov k Bratislave i predmestí navzájom. "Z hľadiska objemu a dôsledkov ide o jednu z najzásadnejších sociálno-priestorových transformácií v postsocialistických dejinách Slovenska, ktorá však do značnej miery stojí mimo centra pozornosti," podčiarkuje Pavel Šuška z Geografického ústavu SAV, jeden z autorov kurátorského konceptu výstavy.
Procesy špecifickej migrácie sa pokúša zachytiť najmä prostredníctvom tematických máp, vizualizácií, viacerých interaktívnych modelov a množstva dát. Použité dáta sú výsledkom výskumného projektu kolektívu autorov, získané boli napríklad populačnými štatistikami, ale aj novými prístupmi (lokalizačnými údajmi mobilnej siete). "Prostredníctvom analýzy týchto rozmanitých údajov sa napríklad dozvedáme, že prisťahovalci a prisťahovalkyne do zázemia mesta prichádzajú zo všetkých regiónov Slovenska a samotní Bratislavčania a Bratislavčanky tvoria len 40 % nového obyvateľstva. Väčšina obyvateľstva suburbia pracuje v Bratislave a denné dochádzkové toky do hlavného mesta siahajú ďaleko za hranice Bratislavského kraja," konštatujú autori výstavy.
Tvorí ju 25 informačných panelov rozmiestnených v troch miestnostiach, doplnených o ilustrácie. Interaktívne prvky podnecujú návštevníkov k premýšľaniu napríklad o tom, ako by obce v zázemí mohli fungovať pre vyššiu mieru nezávislosti od jadrového mesta. Výstava otvára témy ako historicko-geografický kontext zázemia Bratislavy, prvé suburbanizačné tendencie, sociálne rozvrstvenie obyvateľstva zázemia či environmentálny dopad tohto procesu. "Dozviete sa tiež to, ktorá bratislavská prímestská obec rastie najrýchlejšie, čo sľubujú marketingové kampane potenciálnym novým rezidentom a rezidentkám i ako sa mení ich každodenný život," dodáva MMB.
Súčasťou výstavy je aj dokument s autentickými výpoveďami rezidentov z rôznych obcí tvoriacich zázemie Bratislavy, ktorí približujú dôvody odsťahovania sa z jadra mesta, výhody a nevýhody bývania v zázemí. Výpovede dopĺňajú zábery na obce v zázemí.
Výstava potrvá do 1. októbra.
Výstava dokazuje, že počas uplynulého štvrťstoročia došlo v zázemí hlavného mesta k najvýznamnejšej sociálno-priestorovej transformácii v novodobých dejinách Slovenska. V zázemí Bratislavy sa postavilo viac ako 50.000 bytov a populácia sa rozrástla o 90.000 evidovaných rezidentov, čo predstavuje veľkosť Žiliny alebo Prešova. Špecifická migrácia obyvateľstva pretvára pôvodné prostredie a formuje nové podoby každodennosti, vzťahov k Bratislave i predmestí navzájom. "Z hľadiska objemu a dôsledkov ide o jednu z najzásadnejších sociálno-priestorových transformácií v postsocialistických dejinách Slovenska, ktorá však do značnej miery stojí mimo centra pozornosti," podčiarkuje Pavel Šuška z Geografického ústavu SAV, jeden z autorov kurátorského konceptu výstavy.
Procesy špecifickej migrácie sa pokúša zachytiť najmä prostredníctvom tematických máp, vizualizácií, viacerých interaktívnych modelov a množstva dát. Použité dáta sú výsledkom výskumného projektu kolektívu autorov, získané boli napríklad populačnými štatistikami, ale aj novými prístupmi (lokalizačnými údajmi mobilnej siete). "Prostredníctvom analýzy týchto rozmanitých údajov sa napríklad dozvedáme, že prisťahovalci a prisťahovalkyne do zázemia mesta prichádzajú zo všetkých regiónov Slovenska a samotní Bratislavčania a Bratislavčanky tvoria len 40 % nového obyvateľstva. Väčšina obyvateľstva suburbia pracuje v Bratislave a denné dochádzkové toky do hlavného mesta siahajú ďaleko za hranice Bratislavského kraja," konštatujú autori výstavy.
Tvorí ju 25 informačných panelov rozmiestnených v troch miestnostiach, doplnených o ilustrácie. Interaktívne prvky podnecujú návštevníkov k premýšľaniu napríklad o tom, ako by obce v zázemí mohli fungovať pre vyššiu mieru nezávislosti od jadrového mesta. Výstava otvára témy ako historicko-geografický kontext zázemia Bratislavy, prvé suburbanizačné tendencie, sociálne rozvrstvenie obyvateľstva zázemia či environmentálny dopad tohto procesu. "Dozviete sa tiež to, ktorá bratislavská prímestská obec rastie najrýchlejšie, čo sľubujú marketingové kampane potenciálnym novým rezidentom a rezidentkám i ako sa mení ich každodenný život," dodáva MMB.
Súčasťou výstavy je aj dokument s autentickými výpoveďami rezidentov z rôznych obcí tvoriacich zázemie Bratislavy, ktorí približujú dôvody odsťahovania sa z jadra mesta, výhody a nevýhody bývania v zázemí. Výpovede dopĺňajú zábery na obce v zázemí.
Výstava potrvá do 1. októbra.
