MS v hokeji 2026
Všetky správy
Ako ďalej informuje SNM, výstava ponúkne pohľad na tvorbu génia, ktorý premenil Pražský hrad, Ľubľanu aj Viedeň a inšpiroval aj slovenských architektov.
Autor TASR
Bratislava 1. októbra (TASR) - Výstavu Josip Plečnik - stredoeurópsky architekt slávnostne otvoria v stredu v priestoroch Slovenského národného múzea (SNM) - Historického múzea na Bratislavskom hrade. Predstaví architektonické dielo a odkaz jedného z najvýznamnejších architektov 20. storočia, ktorého tvorba je zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Otvorenie sa uskutoční za účasti prezidentov Slovenska, Slovinska, Rakúska a Česka.
Ako ďalej informuje SNM, výstava ponúkne pohľad na tvorbu génia, ktorý premenil Pražský hrad, Ľubľanu aj Viedeň a inšpiroval aj slovenských architektov.
Slovinský architekt Josip Plečnik (1872-1957) patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti európskej architektúry 20. storočia. „Ako žiak Otta Wagnera vo Viedni si rýchlo vytvoril vlastný, nezameniteľný štýl. V rokoch 1920-1934 prestavoval Pražský hrad na osobnú žiadosť prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, jeho zásahy sa dodnes považujú za symbol demokracie prvej Československej republiky,“ približuje múzeum tvorbu architekta, ktorý v Ľubľane navrhol množstvo stavieb - kostoly, knižnicu, mosty aj cintorín Žale, vďaka tomu sú dnes Plečnikove diela zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
„Hoci bol vizionár, vždy sa vracal k tradícii a ľudovej kultúre. Aj preto ho oslovilo Slovensko - v roku 1920 podnikol so svojimi študentmi študijnú cestu po slovenských regiónoch, kde hľadal inšpiráciu v ľudovej architektúre a symbolike,“ ozrejmuje SNM. Poukazuje tiež na to, že Plečnik bol známy aj ako skromný a hlboko veriaci človek. „Jeho študenti si ho vážili natoľko, že napodobňovali nielen jeho architektonický rukopis, ale aj spôsob obliekania.“
Významná časť výstavy sa zameria na Plečnikov vzťah k Slovensku, predstaví inšpiráciu ľudovým umením, tvorbu jeho žiakov i diela Dušana Jurkoviča, s ktorým slovinského architekta spájal obdiv k tradícii. Medzi exponátmi nájdu návštevníci model Mohyly na Bradle, Jurkovičovu vilu i časť nábytku zo študentského internátu či kríž z vojenských cintorínov v Haliči.
Výstava, ktorá predstaví diela Josipa Plečnika aj jeho žiakov a súčasníkov, modely, kresby a archívne dokumenty, približujúce tvorbu architekta a jej presah do slovenského prostredia, bude verejnosti prístupná od 2. októbra do 30. júna 2026.
Ako ďalej informuje SNM, výstava ponúkne pohľad na tvorbu génia, ktorý premenil Pražský hrad, Ľubľanu aj Viedeň a inšpiroval aj slovenských architektov.
Slovinský architekt Josip Plečnik (1872-1957) patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti európskej architektúry 20. storočia. „Ako žiak Otta Wagnera vo Viedni si rýchlo vytvoril vlastný, nezameniteľný štýl. V rokoch 1920-1934 prestavoval Pražský hrad na osobnú žiadosť prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, jeho zásahy sa dodnes považujú za symbol demokracie prvej Československej republiky,“ približuje múzeum tvorbu architekta, ktorý v Ľubľane navrhol množstvo stavieb - kostoly, knižnicu, mosty aj cintorín Žale, vďaka tomu sú dnes Plečnikove diela zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
„Hoci bol vizionár, vždy sa vracal k tradícii a ľudovej kultúre. Aj preto ho oslovilo Slovensko - v roku 1920 podnikol so svojimi študentmi študijnú cestu po slovenských regiónoch, kde hľadal inšpiráciu v ľudovej architektúre a symbolike,“ ozrejmuje SNM. Poukazuje tiež na to, že Plečnik bol známy aj ako skromný a hlboko veriaci človek. „Jeho študenti si ho vážili natoľko, že napodobňovali nielen jeho architektonický rukopis, ale aj spôsob obliekania.“
Významná časť výstavy sa zameria na Plečnikov vzťah k Slovensku, predstaví inšpiráciu ľudovým umením, tvorbu jeho žiakov i diela Dušana Jurkoviča, s ktorým slovinského architekta spájal obdiv k tradícii. Medzi exponátmi nájdu návštevníci model Mohyly na Bradle, Jurkovičovu vilu i časť nábytku zo študentského internátu či kríž z vojenských cintorínov v Haliči.
Výstava, ktorá predstaví diela Josipa Plečnika aj jeho žiakov a súčasníkov, modely, kresby a archívne dokumenty, približujúce tvorbu architekta a jej presah do slovenského prostredia, bude verejnosti prístupná od 2. októbra do 30. júna 2026.
