Cieľom impresionizmu, ktorého presadenie sa koncom 19. storočia bolo reakciou na ateliérovú maľbu, bola maľba v prírode, kde sa umelec pokúšal zachytiť okamžitú atmosféru danej chvíle.
Cagnes-sur-Mer/Bratislava 3. decembra (TASR) - Francúzsky impresionistický maliar Pierre-Auguste Renoir zomrel pred 95 rokmi 3. decembra 1919 vo francúzskom Cagnes-sur-Mer.
Cieľom impresionizmu, umeleckého smeru, ktorého presadenie sa koncom 19. storočia bolo reakciou na ateliérovú maľbu, bola maľba v prírode, kde sa umelec pokúšal zachytiť okamžitú atmosféru danej chvíle. Nadväzuje na realizmus, s ktorým má mnoho spoločných prvkov. Renoirovi impresionizmus umožnil plne vyjadriť jeho osobitné vlastnosti rodeného koloristu. Maľoval podľa vrodeného inštinktu a zo skupiny impresionistov patril k najpôsobivejším maliarom.
Pastelovú krajinku pri rieke namaľoval Renoir v roku 1879.Foto: TASR/AP Photo
Svetoznámy a všeobecne uznávaný maliar Pierre-Auguste Renoir sa narodil 25. februára 1841 v Limoges vo Francúzsku. Jeho talent sa prejavoval od detstva, v mladosti sa napríklad živil maľovaním porcelánu, zdobil dekorácie pre kostoly a pod. Po krátkom štúdiu na umeleckej škole vo francúzskom Paríži maľoval v ateliéri Charlesa Gleyra, kde sa stretol s Claudom Monetom, Frédéricom Bazillom a Alfredom Sisleym. Skupina odmietala pompézne umenie, ktoré vznikalo v ateliéroch, umelci sa vybrali maľovať v prírode vo fontainebleauskom lese. Renoirove rané dielo bolo poznamenané vplyvom francúzskeho maliara Gustava Courbeta a jeho realizmom (Krčma matky Anthony). Obrazy v tom období maľoval farbami tmavými, zemitými.
Väčší úspech mu priniesol obraz Líza so slnečníkom (1868) a portrét maliara Sisleyho a jeho ženy. Neskôr, po stretnutí s Claudom Monetom, jedným z hlavných predstaviteľov impresionistov, svoju paletu Renoir zosvetlil.
Impresionistické rysy v jeho maľbách vidno najviac na obrazoch namaľovaných po roku 1870. Jeho impresionistický štetec sa uvoľňoval a tvary predmetov sa rozpúšťali vo svetle. Maľoval krajiny a figurálne obrazy v plnom slnečnom svetle, využívajúc kontrasty teplých svetiel a studených modrých odtieňov, ktoré nanášal v delených škvrnách.
V tomto najúspešnejšom období namaľoval obrazy napríklad Prvý raz v divadle, Tanec v Moulin de la Galette a najmä portréty Čitateľka, Portrét Victora Choqueta a akty (Akt na slnku).
Z okúzlenia krásou ženského tela vznikli Renoirove obrazy, ktorými si ihneď získal spoločenské uznanie. Zmyslovú príťažlivosť ženského aktu, ktorý sa stal hlavným motívom neskoršieho maliarovho diela, sugerujú hrejivé tóny farby červenej odstupňované do fialovej a oranžovej.
Po návšteve Talianska, kde sa Renoir nadchýnal renesančným Raffaellom (Raffaello Sanzio, známy aj ako Raffaello Santi, Raffaello de Urbino alebo Rafael Sanzio de Urbino) a pompejskými maľbami, sa jeho dielo štýlovo zmenilo. Po impresionistickej uvoľnenosti pociťoval potrebu novej pevnejšej línie a plastického tvaru. Obdobie tejto jeho tvorby (1883-1886) sa volá suché či pompejské obdobie (Kúpanie, Dáždniky), v ktorom sa snažil dosiahnuť chladný tón pompejských fresiek. Rýchlo sa však vrátil k impresionistickej maľbe ženského aktu a portrétu (Veľké kúpajúce sa ženy, Kúpajúce sa 1918).
V poslednom životnom období si maliar vyberal námety pre svoju maľbu v kruhu rodiny a priateľov, ale venoval sa aj sochárskej tvorbe. Keďže bol pripútaný na vozík a mal problémy s pohybom, pomáhal mu mladý umelec Richard Guino. Niekoľko mesiacov pred smrťou Renoir pricestoval do Paríža a za pomoci priateľom navštívil múzeum Louvre, kde sa pokochal obrazmi veľkých majstrov, ktorých v mladosti kopíroval.
Pierre-Auguste Renoir zomrel 3. decembra 1919 vo veku 78 rokov. Jeho syn Jean Renoir (1894-1979), známy filmový režisér, je autorom zaujímavej knihy spomienok na umelcov život Môj otec Pierre-Auguste Renoir.
