Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 19. jún 2024Meniny má Alfréd
< sekcia Kultúra

Peter Michal Bohúň bol umelcom národného obrodenia

Maliar Peter Michal Bohúň Foto: Wikipédia - Profil maliara Petra Michala Bohúňa

Námetmi diel významného maliara 19. storočia bola slovenská dedina a ľud žijúci v nej.

Veličná/Bratislava 28. septembra (TASR) - Maliar a litograf Peter Michal Bohúň sa pokladá za zakladateľa národne chápanej historickej maľby. Od narodenia predstaviteľa tzv. školy národného obrodenia uplynie v piatok 29. septembra 195 rokov.

Námetmi diel tohto aktívneho príslušníka štúrovskej generácie bola slovenská dedina a ľud žijúci v nej. Významný maliar 19. storočia sa neskôr venoval portrétom slovenských národovcov a obrazom s náboženskou tematikou.

Peter Michal Bohúň sa narodil 29. septembra 1822 v oravskej obci Veličná v rodine evanjelického farára. Do školy začal chodiť v rodnej obci, následne odišiel na gymnázium do Gemerskej Hôrky, kde sa naučil po maďarsky. Po smrti otca, ktorý financoval jeho štúdiá, bol odkázaný na materiálnu pomoc oravského šľachtica. Dostával aj štipendium spolku Tatrín. Po štúdiách na Akadémii výtvarných umení (AVU) v Prahe (dnes Česko) sa vrátil na Slovensko a zaradil sa k významným buditeľom národného života, s ktorým spájal aj svoju maliarsku činnosť.

V diele Petra Michala Bohúňa zohral popri Prahe a jej umeleckom a spoločenskom prostredí dôležitú úlohu vplyv domácej tvorby, najmä spišskej portrétnej školy. Išlo najmä o portrétne dielo Jozefa Caucika, vedúcej osobnosti spišského maliarstva prvej polovice 19. storočia a ovplyvňovalo ho aj biedermeierovské a romantické umelecké chápanie. Revolúcia v rokoch 1848-1849, najmä však depresia, ktorá po nej nastala, zmenila umelca z biedermeierovského konformistu a lyrika-romantika na interpreta podoby a charakteru slovenskej obrodenskej spoločnosti.

Celá jeho výtvarná činnosť bola spätá so slovenským verejným a politickým životom, s národným obrodením. Bohúň sa osobne zúčastnil na mnohých významných osvetových a politických akciách slovenských vlastencov, napríklad na proklamovaní Žiadostí slovenského národa v Liptovskom Mikuláši (1848), memorandovom zhromaždení v Martine (1861) a iných. Za záslužné národnobuditeľské práce sú považované najmä Bohúňove dve série štúdií slovenských ľudových krojov (1846-1847 a 1848-1850).

Najčastejšie maľoval portréty, ktoré sú vystavené vo väčšine slovenských galérií, v Prahe aj v iných mestách Európy. Bohúňovo vyspelé portrétne umenie zachovalo okrem iných podobu mnohých štúrovských predstaviteľov a má dokumentárnu hodnotu. Tvoril aj oltárne obrazy a ikony roztrúsené v kostoloch po celom Slovensku a Poľsku. Krajinomaľbe sa venoval len príležitostne, pričom vychádzal najmä z prírodných motívov oravského regiónu. Pre tisícročné cyrilo-metodské jubileum namaľoval zástavy s postavami krojovaných Slovákov.

Za vyvrcholenie tvorby Petra Michala Bohúňa je považovaná temperová skica z roku 1848 Slovenské ľudové zhromaždenie s postavami ľudí v krojoch z celého Slovenska, ktorou sa zapísal medzi priekopníkov slovenského historického maliarstva. Jeho pravdepodobne najznámejším obrazom je portrét slovenského národného buditeľa Jána Francisciho ako dobrovoľníckeho kapitána.

Klasik slovenského výtvarného umenia 19. storočia Peter Michal Bohúň zomrel 20. mája 1879 v poľskom meste Bielsko-Biała, kde je na miestnom evanjelickom cintoríne pochovaný.

V Liptovskom Mikuláši, kde s rodinou určitý čas žil a pôsobil ako učiteľ maľby na dievčenskej evanjelickej škole, sa nachádza Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, ktorá vznikla v roku 1955.