Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Za viac ako polstoročie napísal tento klasik americkej literatúry iba štyri veľké romány, ktoré však v literárnom svete zanechali nezmazateľný odkaz.
Autor TASR
Newport News/Bratislava 11. júna (TASR) – Americký spisovateľ William Clark Styron by sa vo štvrtok 11. júna dožil 90 rokov.
Každé jeho dielo je bolestnou sondou do hlbín ľudskej duše, hľadal odpovede na otázky holokaustu, otrokárstva či rasizmu. Jeho najslávnejšou knihou je román o hrôzach koncentračného tábora Sophie’s Choice (Sophiina voľba, 1979), ale Pulitzerovu cenu (1968) mu vynieslo dielo The Confessions of Nat Turner (Priznanie Nata Turnera, 1967).
William Clark Styron sa narodil 11. júna 1925 v Newport News v americkom štáte Virginia ako syn námorného inžiniera. Vyrastal na malebnom americkom Juhu, kde rodina jeho otca kedysi vlastnila otrokov. Toto územie hralo v jeho neskorších dielach dôležitú úlohu. Ako trinásťročný stratil matku a s jej smrťou sa dlho nevedel vyrovnať. Počas druhej svetovej vojny vstúpil do armády, vzhľadom na nízky vek sa však priamych bojov nezúčastnil. Už počas vysokoškolských štúdií na Dukeovej univerzite (Duke University) prejavoval jej absolvent Styron vycibrený jazyk a literárny talent. Od roku 1947 žil v New Yorku, kde istý čas pracoval ako redaktor v nakladateľstve. Úspech jeho prvých diel ho ale presvedčil, aby sa venoval výhradne dráhe spisovateľa.
Za viac ako polstoročie napísal tento klasik americkej literatúry iba štyri veľké romány, ktoré však v literárnom svete zanechali nezmazateľný odkaz. Vo svojich dielach hľadal odpovede na nezodpovedané otázky holokaustu, otroctva a zároveň priniesol kritický pohľad na vojnu a náboženský fundamentalizmus. Ako dvadsaťšesťročný vydal kritikmi ocenené dielo o rozpade rodiny Lie Down in Darkness (Odpočívaj v temnote, 1951). Skúsenosti z kórejskej vojny zúročil v útlej novele The Long March (Dlhý pochod, vydanej časopisecky v roku 1952 a knižne o 4 roky neskôr). Druhý veľký román Set This House on Fire (Zapáľ tento dom, 1960) je obžalobou spotrebného spôsobu života a nekonečnej honby za peniazmi. Prestížnu Pulitzerovu cenu (1968) vynieslo Williamovi C. Styronovi dielo The Confessions of Nat Turner (Priznanie Nata Turnera, 1967) o neúspešnej krvavej vzbure otrokov vo Virginii v roku 1831. O dvanásť rokov neskôr vyšiel spisovateľovi posledný a zároveň jeho najslávnejší román Sophie’s Choice (Sophiina voľba, 1979). Styron v knihe originálnym spôsobom spracoval problematiku druhej svetovej vojny a neľudských vyhladzovacích táborov, pričom sa obdivuhodne dokázal vcítiť do duše svojej hlavnej hrdinky a jej krutých zážitkov. Dielo dodnes patrí k literárnym bestsellerom a jeho rovnomenná filmová verzia (1982) vyniesla herečke Meryl Streepovej za hlavnú úlohu Sophie Oscara. Kamerovými skúškami na titulnú rolu prešla vtedy i slovenská herečka Magda Vášáryová, ktorú presadzoval sám Styron.
V 50. rokoch 20. storočia sa spisovateľ vydal do Európy, kde v Paríži (Francúzsko) spoluzaložil známy časopis The Paris Review. Istý čas žil i v talianskom Ríme.
V roku 1985 upadol Styron do ťažkých depresií, ktorých prekonanie priblížil v autobiografickej spovedi Darkness Visible: A Memoir of Madness (Viditeľná temnota: Memoáre šialenstva, 1990). Zomrel na zápal pľúc 1. novembra 2006 na ostrove Martha's Vineyard v americkom štáte Massachusetts vo veku 81 rokov.
Každé jeho dielo je bolestnou sondou do hlbín ľudskej duše, hľadal odpovede na otázky holokaustu, otrokárstva či rasizmu. Jeho najslávnejšou knihou je román o hrôzach koncentračného tábora Sophie’s Choice (Sophiina voľba, 1979), ale Pulitzerovu cenu (1968) mu vynieslo dielo The Confessions of Nat Turner (Priznanie Nata Turnera, 1967).
William Clark Styron sa narodil 11. júna 1925 v Newport News v americkom štáte Virginia ako syn námorného inžiniera. Vyrastal na malebnom americkom Juhu, kde rodina jeho otca kedysi vlastnila otrokov. Toto územie hralo v jeho neskorších dielach dôležitú úlohu. Ako trinásťročný stratil matku a s jej smrťou sa dlho nevedel vyrovnať. Počas druhej svetovej vojny vstúpil do armády, vzhľadom na nízky vek sa však priamych bojov nezúčastnil. Už počas vysokoškolských štúdií na Dukeovej univerzite (Duke University) prejavoval jej absolvent Styron vycibrený jazyk a literárny talent. Od roku 1947 žil v New Yorku, kde istý čas pracoval ako redaktor v nakladateľstve. Úspech jeho prvých diel ho ale presvedčil, aby sa venoval výhradne dráhe spisovateľa.
Za viac ako polstoročie napísal tento klasik americkej literatúry iba štyri veľké romány, ktoré však v literárnom svete zanechali nezmazateľný odkaz. Vo svojich dielach hľadal odpovede na nezodpovedané otázky holokaustu, otroctva a zároveň priniesol kritický pohľad na vojnu a náboženský fundamentalizmus. Ako dvadsaťšesťročný vydal kritikmi ocenené dielo o rozpade rodiny Lie Down in Darkness (Odpočívaj v temnote, 1951). Skúsenosti z kórejskej vojny zúročil v útlej novele The Long March (Dlhý pochod, vydanej časopisecky v roku 1952 a knižne o 4 roky neskôr). Druhý veľký román Set This House on Fire (Zapáľ tento dom, 1960) je obžalobou spotrebného spôsobu života a nekonečnej honby za peniazmi. Prestížnu Pulitzerovu cenu (1968) vynieslo Williamovi C. Styronovi dielo The Confessions of Nat Turner (Priznanie Nata Turnera, 1967) o neúspešnej krvavej vzbure otrokov vo Virginii v roku 1831. O dvanásť rokov neskôr vyšiel spisovateľovi posledný a zároveň jeho najslávnejší román Sophie’s Choice (Sophiina voľba, 1979). Styron v knihe originálnym spôsobom spracoval problematiku druhej svetovej vojny a neľudských vyhladzovacích táborov, pričom sa obdivuhodne dokázal vcítiť do duše svojej hlavnej hrdinky a jej krutých zážitkov. Dielo dodnes patrí k literárnym bestsellerom a jeho rovnomenná filmová verzia (1982) vyniesla herečke Meryl Streepovej za hlavnú úlohu Sophie Oscara. Kamerovými skúškami na titulnú rolu prešla vtedy i slovenská herečka Magda Vášáryová, ktorú presadzoval sám Styron.
V 50. rokoch 20. storočia sa spisovateľ vydal do Európy, kde v Paríži (Francúzsko) spoluzaložil známy časopis The Paris Review. Istý čas žil i v talianskom Ríme.
V roku 1985 upadol Styron do ťažkých depresií, ktorých prekonanie priblížil v autobiografickej spovedi Darkness Visible: A Memoir of Madness (Viditeľná temnota: Memoáre šialenstva, 1990). Zomrel na zápal pľúc 1. novembra 2006 na ostrove Martha's Vineyard v americkom štáte Massachusetts vo veku 81 rokov.
