Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Ludvík Kundera zomrel 17. augusta 2010 v Boskoviciach vo veku 90 rokov.
Autor TASR
Brno/Bratislava 21. marca (TASR) – Český básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ Ludvík Kundera by sa v nedeľu 22. marca dožil 95 rokov.
Bratranec známejšieho spisovateľa Milana Kunderu patril po druhej svetovej vojne medzi zakladateľov postsurrealistickej Skupiny Ra. Tvorba držiteľa rady prestížnych ocenení je spätá s avantgardnými smermi, predovšetkým so surrealizmom. Jeho bibliografiu tvorí viac ako dvadsať básnických zbierok, osem prozaických diel, desiatka statí o umení a mnoho divadelných, rozhlasových a televíznych hier.
Ludvík Kundera sa narodil 22. marca 1920 v Brne do rodiny dôstojníka. Pred druhou svetovou vojnou začal študovať na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, kvôli násilnému zatváraniu vysokých škôl však musel štúdium prerušiť. Dokončil ho na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne v roku 1946.
Po skončení vojny sa Kundera stal spoluzakladateľom postsurrealistickej Skupiny Ra a v rokoch 1968-1970 pôsobil ako dramaturg Mahenovho divadla, činohernej scény dnešného Národného divadla Brno. Počas normalizácie v 70. rokoch 20. storočia mal Kundera obmedzené možnosti na publikovanie svojich diel, pričom inicioval množstvo samizdatových vydavateľských aktivít. Neskôr zastával pozíciu redaktora časopisu Blok a bol tiež pracovníkom brnenskej pobočky Sväzu československých spisovateľov. Ako spisovateľ z povolania prednášal od roku 1990 príležitostne na univerzitách v Brne, v Olomouci i v zahraničí, kde sa mu dostávalo uznania za jeho literárnu i prekladateľskú činnosť.
Spisovateľskej a prekladateľskej činnosti sa Ludvík Kundera naplno venoval od polovice 50. rokov 20. storočia. V jeho rozsiahlom diele je zastúpená poézia, próza, dráma, eseje aj odborné literárne práce. Venoval sa editorskej a literárnohistorickej činnosti a prekladal najmä z nemčiny, ale aj z francúzštiny, ruštiny a slovenčiny. Knižne debutoval zbierkou básní Živly v nás (1946), nasledovali napríklad Laviny (1946), Klinopisný lampář (1948), Letní kniha přání a stížností (1962) a zhrnutie tvorby zo 60. a 70. rokov pod názvom Hruden (1985). V rade jeho básní je zrejmá surrealistická inšpirácia, sú spoločensky a civilizačne reflexívne a nápadité. Z Kunderovej prozaickej tvorby sú známe diela Napospas aneb Přísloví pro kočku (1947), Odjezd (1967), Totální kuropění (1961) alebo Labyrint světa a lusthaus srdce (1983).
Po roku 1990 dostal spisovateľ viacero významných literárnych cien vrátane Štátnej ceny za prekladateľské dielo (1996), medaily za zásluhy v oblasti kultúry a umenia a Ceny Jaroslava Seiferta (2009).
Ludvík Kundera zomrel 17. augusta 2010 v Boskoviciach vo veku 90 rokov.
Bratranec známejšieho spisovateľa Milana Kunderu patril po druhej svetovej vojne medzi zakladateľov postsurrealistickej Skupiny Ra. Tvorba držiteľa rady prestížnych ocenení je spätá s avantgardnými smermi, predovšetkým so surrealizmom. Jeho bibliografiu tvorí viac ako dvadsať básnických zbierok, osem prozaických diel, desiatka statí o umení a mnoho divadelných, rozhlasových a televíznych hier.
Ludvík Kundera sa narodil 22. marca 1920 v Brne do rodiny dôstojníka. Pred druhou svetovou vojnou začal študovať na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, kvôli násilnému zatváraniu vysokých škôl však musel štúdium prerušiť. Dokončil ho na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne v roku 1946.
Po skončení vojny sa Kundera stal spoluzakladateľom postsurrealistickej Skupiny Ra a v rokoch 1968-1970 pôsobil ako dramaturg Mahenovho divadla, činohernej scény dnešného Národného divadla Brno. Počas normalizácie v 70. rokoch 20. storočia mal Kundera obmedzené možnosti na publikovanie svojich diel, pričom inicioval množstvo samizdatových vydavateľských aktivít. Neskôr zastával pozíciu redaktora časopisu Blok a bol tiež pracovníkom brnenskej pobočky Sväzu československých spisovateľov. Ako spisovateľ z povolania prednášal od roku 1990 príležitostne na univerzitách v Brne, v Olomouci i v zahraničí, kde sa mu dostávalo uznania za jeho literárnu i prekladateľskú činnosť.
Spisovateľskej a prekladateľskej činnosti sa Ludvík Kundera naplno venoval od polovice 50. rokov 20. storočia. V jeho rozsiahlom diele je zastúpená poézia, próza, dráma, eseje aj odborné literárne práce. Venoval sa editorskej a literárnohistorickej činnosti a prekladal najmä z nemčiny, ale aj z francúzštiny, ruštiny a slovenčiny. Knižne debutoval zbierkou básní Živly v nás (1946), nasledovali napríklad Laviny (1946), Klinopisný lampář (1948), Letní kniha přání a stížností (1962) a zhrnutie tvorby zo 60. a 70. rokov pod názvom Hruden (1985). V rade jeho básní je zrejmá surrealistická inšpirácia, sú spoločensky a civilizačne reflexívne a nápadité. Z Kunderovej prozaickej tvorby sú známe diela Napospas aneb Přísloví pro kočku (1947), Odjezd (1967), Totální kuropění (1961) alebo Labyrint světa a lusthaus srdce (1983).
Po roku 1990 dostal spisovateľ viacero významných literárnych cien vrátane Štátnej ceny za prekladateľské dielo (1996), medaily za zásluhy v oblasti kultúry a umenia a Ceny Jaroslava Seiferta (2009).
Ludvík Kundera zomrel 17. augusta 2010 v Boskoviciach vo veku 90 rokov.
