< sekcia Kultúra

Za liahňou prešovských talentov stojí Tarjáni, Kotora, PKO a DK ROH

Legendárnym miestom v Prešove, kde sa odpradávna spája klubová činnosť a profesionálna hudobná scéna, je stále existujúci Park kultúry a oddychu (PKO) Čierny orol. Foto: TASR/Milan Kapusta

Históriu týchto miest datuje do čias pred druhou svetovou vojnou.

Prešov 14. júla (TASR) – Hudobný klub v pravom zmysle slova podľa novinára a hudobníka Milana Országha v Prešove neexistuje. Legendárnymi miestami, kde sa odpradávna spája klubová činnosť a profesionálna hudobná scéna, sú stále existujúci Park kultúry a oddychu (PKO) Čierny orol a zaniknutý Dom kultúry (DK) ROH.

"Priestor, kde má možnosť si prísť zahrať každý, respektíve tí lepší, ktorí už majú čo prezentovať. To by mal byť hudobný klub a kde sa schádzajú ľudia kvôli muzike. To je ten hudobný klub v pravom slova zmysle a dnes, keďže takýchto priestorov vlastne niet, tak jednorazové akcie na amfiteátri, na Sigorde, v putikách, nie sú hudobné kluby," hovorí Országh, ktorý históriu týchto klubov mapoval, a ktorý sám v týchto kluboch hral.

Históriu týchto miest datuje do čias pred druhou svetovou vojnou. V tomto období bol takým miestom Katolícky kruh. Tam chodili všetci aktívni hudobníci, ktorí sa snažili pre muziku v meste niečo urobiť. Významný pre hudobnú scénu v Prešove bol aj vznik závodných klubov, ktorých bolo asi 10. "Pre mládež v tom čase začala klubová činnosť so vznikom Pionierskeho domu, kde pôsobil vynikajúci orchester Tarjániho dychovka. Tu školáci dostali hudobné vzdelanie a získavali ocenenia po rôznych festivaloch. Je to jediné hudobné teleso z Československa, ktoré hralo pred anglickou kráľovnou," spomína Országh.

Podobným zoskupením, ktoré našlo a vychovalo množstvo talentov ešte pred vznikom umeleckých škôl, bolo aj veľké hudobné teleso Mikuláša Kotoru. Obe zoskupenia považuje novinár a hudobník za liaheň prešovských hudobných talentov. Skutočná klubová činnosť sa však podľa neho datuje do roku 1960, keď z osvetového strediska vznikol Park kultúry a oddychu, ktorý mal v meste zabezpečovať klubovú aj súborovú činnosť. Dodnes je to inštitúcia, ktorá združuje množstvo súborov a kultúrnych zariadení po celom Prešove.

Legendárnym miestom v Prešove, kde sa odpradávna spája klubová činnosť a profesionálna hudobná scéna, je stále existujúci Park kultúry a oddychu (PKO) Čierny orol.
Foto: TASR/Milan Kapusta
Országh spomína, že v roku 1963 tu dokonca vzniká prvá prešovská bigbítová kapela Futurama. V roku 1968 vzniklo divadlo hudby, ktoré ponúkalo reprodukovanú hudbu z platní, v tomto období cez výnimočnú aparatúru. To bol podľa neho klasický hudobný klub.

PKO ďalej organizovalo pre mladých tzv. Bigbítovú ligu, z ktorej sa neskôr sformovala Rocková liga a Prešovský Liverpool. Tu je dôležité spomenúť aj prešovské Véčko, ktoré si niekoľko ročníkov Liverpoolu pamätá. Tiež ABC centrum voľného času či Pioniersky dom.

V historickom kontexte majú však pre dnešné pomenovanie Prešova - Slovenský Seatle - obrovský význam nielen doteraz spomínané miesta, ale napríklad aj DK ROH, ktorý je už dnes tiež len spomienkou. "Vzniklo tu vtedy významné hudobné Divadlo Korzo, ktoré malo vlastnú bigbítovú kapelu, vlastných skladateľov, textárov, režisérov... To bolo úžasné na toto obdobie," hovorí Országh. Dnes sú pod pojmom hudobné kluby chápané najmä miestne podniky.

Podľa ďalšieho novinára a textára Michala Franka tie legendárne - ako Plastic a Time - už zanikli. Centrom diania je dnes podľa neho Netopier, kde sa však hráva len výnimočne, hudobná scéna vystupuje v Bunkri, 263 - čo je vlastne bývalý klub Ester, Pumpe, Wave a v ďalších.