Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Rodovo citlivé čítanie diel zo zbierok Slovenskej národnej galérie, obohatených o niekoľko výpožičiek.
Autor OTS
Pezinok, 19. marec (OTS) – Schaubmarov mlyn, ktorý je súčasťou Slovenskej národnej galérie, uvedie výstavu Ženský zákon v kurátorskej koncepcii historičky umenia Petry Hanákovej. Vernisáž so sprievodným programom sa uskutoční 22. marca 2026 o 16.00, výstava potrvá do 27. septembra 2026.
Výstava ponúka aktualizované čítanie „etnografického“ fondu Slovenskej národnej galérie. Prostredníctvom výberu diel zo zbierky insitného umenia, doplneného o niekoľko ukážok modernej, textilnej a filmovej tvorby, prináša citlivý pohľad na témy súvisiace s postavením žien. Tradičný materiál interpretuje z perspektívy súčasného, rodovo vnímavého uvažovania.
Ústredným prvkom výstavy je inštalácia sôch – ľudových sošiek žien zo zbierok SNG, ktoré vytvárajú imaginárne spoločenstvo starších vidieckych žien. Sochy autorov ako Štefan Siváň st., Ondrej Sklenka či Matej Čupec dopĺňajú veľkoformátové fotografické detaily ich tvárí. Tie zvýrazňujú jemné nuansy výrazov – únavu, odhodlanie, vnútornú silu či tichú rezignáciu – a odkazujú na každodennú skúsenosť žien na vidieku.
„V našej kultúre sme sa dlho báli feminizmu a dnes je tuším znovu strašiakom. Pritom ktorá férová spoločnosť by si nepriala sebavedomé a spokojné ženy? Výstava, ktorú v Pezinku kurátorujem, sa lepšie prizrie do ‚drevených‘ tvárí sošiek našich ľudových majstrov a položí si (okrem iného) aj otázku: prečo sú také naštvané?“ hovorí kurátorka Petra Hanáková.
Výstava prepája tradičné ľudové sochárstvo s textilným umením, filmom a fotografiou a otvára priestor pre uvažovanie o témach súčasného feministického diskurzu. Dotýka sa aj motívov bosoráctva, alternatívnej spirituality či historických predstáv, ktoré formovali obraz žien v spoločnosti. Názov výstavy zároveň nadväzuje na klasiku Jozefa Gregora Tajovského, ktorého dielo Ženský zákon patrí k významným obrazom ženských charakterov v slovenskej literatúre.
„Som rád, že sa nám opäť podarilo prepojiť historické prostredie so stále aktuálnymi témami. Ako muž vnímam našu novú výstavu aj ako príležitosť lepšie porozumieť skúsenostiam žien, ktoré formovali nielen kultúru vidieka.“ hovorí riaditeľ Schaubmarovho mlyna Ján Granec.
Kurátorský projekt je koncipovaný ako séria tematických sond prispôsobených špecifickému prostrediu historického mlyna. Výstava tak spája tradičný materiál so súčasným pohľadom na rodové otázky a vytvára priestor pre nové čítanie skúsenosti žien v tradičnej slovenskej kultúre.
Výstava ponúka aktualizované čítanie „etnografického“ fondu Slovenskej národnej galérie. Prostredníctvom výberu diel zo zbierky insitného umenia, doplneného o niekoľko ukážok modernej, textilnej a filmovej tvorby, prináša citlivý pohľad na témy súvisiace s postavením žien. Tradičný materiál interpretuje z perspektívy súčasného, rodovo vnímavého uvažovania.
Ústredným prvkom výstavy je inštalácia sôch – ľudových sošiek žien zo zbierok SNG, ktoré vytvárajú imaginárne spoločenstvo starších vidieckych žien. Sochy autorov ako Štefan Siváň st., Ondrej Sklenka či Matej Čupec dopĺňajú veľkoformátové fotografické detaily ich tvárí. Tie zvýrazňujú jemné nuansy výrazov – únavu, odhodlanie, vnútornú silu či tichú rezignáciu – a odkazujú na každodennú skúsenosť žien na vidieku.
„V našej kultúre sme sa dlho báli feminizmu a dnes je tuším znovu strašiakom. Pritom ktorá férová spoločnosť by si nepriala sebavedomé a spokojné ženy? Výstava, ktorú v Pezinku kurátorujem, sa lepšie prizrie do ‚drevených‘ tvárí sošiek našich ľudových majstrov a položí si (okrem iného) aj otázku: prečo sú také naštvané?“ hovorí kurátorka Petra Hanáková.
Výstava prepája tradičné ľudové sochárstvo s textilným umením, filmom a fotografiou a otvára priestor pre uvažovanie o témach súčasného feministického diskurzu. Dotýka sa aj motívov bosoráctva, alternatívnej spirituality či historických predstáv, ktoré formovali obraz žien v spoločnosti. Názov výstavy zároveň nadväzuje na klasiku Jozefa Gregora Tajovského, ktorého dielo Ženský zákon patrí k významným obrazom ženských charakterov v slovenskej literatúre.
„Som rád, že sa nám opäť podarilo prepojiť historické prostredie so stále aktuálnymi témami. Ako muž vnímam našu novú výstavu aj ako príležitosť lepšie porozumieť skúsenostiam žien, ktoré formovali nielen kultúru vidieka.“ hovorí riaditeľ Schaubmarovho mlyna Ján Granec.
Kurátorský projekt je koncipovaný ako séria tematických sond prispôsobených špecifickému prostrediu historického mlyna. Výstava tak spája tradičný materiál so súčasným pohľadom na rodové otázky a vytvára priestor pre nové čítanie skúsenosti žien v tradičnej slovenskej kultúre.
