Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Kultúra

Zomrel jeden z najslávnejších skladateľov, Poliak Krzysztof Penderecki

Na archívnej snímke poľský skladateľ Krzysztof Penderecki Foto: TASR/AP

Bol oslavovaný doma aj v zahraničí a počas kariéry získal takisto štyri hudobné ceny Grammy, poslednú v roku 2016.

Krakov 29. marca (TASR) - Jeden z najslávnejších svetových skladateľov a popredný predstaviteľ hudobnej avantgardy, Poliak Krzysztof Penderecki, zomrel v nedeľu v Krakove vo veku 86 rokov po dlhej a ťažkej chorobe.

TASR v tejto súvislosti prináša profil hudobného skladateľa.

Krzysztof Penderecki sa narodil 23. novembra 1933 v meste Debica neďaleko Krakova. Jeho otcom bol právnik Tadeusz Penderecki, matka bola Zofia Penderecká, rodená Wittgensteinová. Rodina sa do Debice presťahovala z Vroclavi. Pendereckého stará mama mala pôvod v Arménsku, korene rodiny siahali dokonca do Perzie (Perzska) a malý Krzysztof ju často sprevádzal do kostola Arménskej apoštolskej cirkvi v Krakove. Starý otec mal zasa nemecký pôvod.

"Starý otec, ktorý mi v detstve veľa pomáhal, síce celý život prežil v Poľsku a bol už poľským vlastencom, no pôvodom bol Nemec a ako taký mal všetko výborne zorganizované. Bol ku mne veľmi láskavý a zároveň veľmi prísny. Musel som pracovať, byť na minútu presný, napríklad prísť na obed. Myslím si, že mi to neskôr veľmi pomohlo aj v hudbe," zaspomínal si Penderecki v rozhovore pre časopis Hudobný život.

V roku 1946 začal Penderecki študovať na gymnáziu a učil sa hrať na husle. Po maturite v roku 1951 študoval na Jagelovskej univerzite v Krakove. Keď v roku 1954 vstúpil na pôdu Krakovskej hudobnej akadémie, husle zanechal a venoval sa výhradne kompozícii. Jeho učiteľmi boli Artur Malawski a Stanislaw Wiechowicz. V tom čase už v Poľsku ustupovala silná cenzúra a začalo sa viac dariť novým umeleckým smerom.

Po absolvovaní vysokej školy v roku 1958 tu ostal pôsobiť ako pedagóg. Rozruch vyvolal v roku 1959, keď anonymne prihlásil do súťaže mladých poľských skladateľov tri skladby (Strofy, Davidove žalmy a Emanácie) a zvíťazil v troch rôznych kategóriách. Všetky tri skladby uviedli na festivale súčasnej hudby Varšavská jeseň.

Svetový úspech zaznamenal so skladbou Žalospev pre obete Hirošimy – nárek pre 52 sláčikových nástrojov, v ktorej využil aj netradičné zvuky, čo bolo typické i pre jeho ďalšiu tvorbu.

V skladbe Fluorescencia, ktorú uviedli o rok neskôr na festivale v Donaueschingen, použil Penderecki množstvo dychových aj bicích nástrojov – celkovo tu znie 32 bicích, medzi nimi aj písacie stroje či gongy. Penderecki experimentoval so zvukom a formou a venoval sa krátko aj elektronickej hudbe. Známou sa stala Pendereckého skladba Pašie podľa sv. Lukáša. Západné obecenstvo ju vnímalo ako vzburu proti komunistickému režimu v Poľsku. Skladateľ dielo považuje za začiatok syntetického myslenia, keď prvky avantgardy spojil s hudbou 16. storočia či s chorálmi, teda koncepciou Bachových pašií.

V roku 1966 sa Penderecki stal profesorom na Folkwang-Hochschule für Musik v nemeckom Essene, kde pôsobil do roku 1968. Na objednávku Opery v Hamburgu napísal svoju prvú operu Diabli z Loudunu, ktorá mala premiéru v roku 1969 a odvtedy sa dočkala mnohých prevedení. V 70. rokoch 20. storočia sa začal venovať aj dirigovaniu.

V roku 1980 zložil Penderecki pre hnutie Solidarita skladbu Lacrimosa k odhaleniu pamätníka obetiam protivládnych demonštrácií v roku 1970 v Gdansku. Neskôr skladateľ dielo rozšíril na jednu zo svojich najznámejších skladieb Poľské rekviem.

Krzysztof Penderecki zložil hudbu k filmom Exorcista amerického režiséra Williama Friedkina, Osvietenie režiséra Stanleyho Kubricka v hlavnej úlohe s Jackom Nicholsonom alebo aj k snímke Divokosť v srdci Davida Lyncha. Aj keď sa odklonil od avantgardnej tvorby k tradičnejším postupom, nikdy sa nebál experimentovať. Svedčí o tom jeho spolupráca s gitaristom skupiny Radiohead Johnom Greenwoodom.

Na Slovensku bol hosťom v roku 1986, keď stál za pultom Slovenskej filharmónie v Bratislave, v roku 1999 bol hviezdou hudobného festivalu Melos-Étos. V roku 2013 koncertoval v Košiciach aj v Prahe.

Krzysztofa Pendereckého v roku 1968 vyznamenali poľskou Štátnou cenou 1. stupňa a v rokoch 1964 aj 1974 dostal Rad znovuzrodeného Poľska. V roku 2001 získal za svoju skladbu Credo Cenu Grammy za najlepšie zborové dielo. Celkovo získal štyri ceny Grammy, poslednú v roku 2016. Jeden z najúspešnejších súčasných skladateľov bol aktívny do konca svojho života - usporiadal vlastný hudobný festival k svojim 85. narodeninám v roku 2018.