Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V súbore je zahrnutých aj niekoľko osobných listov Ľudovíta Štúra súkromným osobám, ktorých obsah autor považoval za mimoriadne závažný.
Autor TASR
Bratislava 26. júna (TASR) - Z tvorivej dielne nášho najlepšieho znalca života a diela Ľudovíta Štúra, literárneho historika Jozefa Ambruša, okrem súborne a akademicky poňatých viaczväzkových (spolu 11) spisov a listov Ľudovíta Štúra, zostavil a všetkými náležitosťami opatril aj dve popularizačné vydania výberov z diela Ľ. Štúra. Ich koncepcia jednoznačne hovorí, že zostavovateľ a editor pri ich príprave myslel predovšetkým na mladé generácie.
Prvým takto koncipovaným výberom je súbor Štúrových článkov, úvah a iných publicistických vystúpení, ktorý vyšiel v Matici slovenskej v Martine roku 1941 pod názvom Slovo na čase. Druhý podobný výber vyšiel presne o tridsať rokov neskôr, teda v roku 1971 vo vydavateľstve Tatran v Bratislave pod názvom Hlas k rodákom. Vyšiel ako 30. zväzok obnovenej matičnej edície Čítanie študujúcej mládeže.
Požiadavkám edície zostavovateľ podriadil aj obsah výberu. V záverečných Poznámkach a vysvetlivkách o tom napísal: „Do tohto výberu, ktorý vychádza s názvom Hlas k rodákom, usilovali sme sa zaradiť najrozličnejšie prejavy Ľudovíta Štúra, a to básnické i prozaické, aby tak čitateľ dostal podstatný prierez celým dielom tohto významného reprezentanta slovenského národného obrodenia.“
V súbore je zahrnutých aj niekoľko osobných listov Ľudovíta Štúra súkromným osobám, ktorých obsah autor považoval za mimoriadne závažný. Dokonca celý výber sa začína Štúrovým listom Ctibohovi Zochovi z 26. decembra 1837. A je v ňom aj tento odsek: „Zamýšľam sa nad históriou a vidím, že najväčším zlom je totiž feudalizmus a z neho vzniklá aristokracia, ony boli príčinou tisícerých strastí, nešťastí, záhub, ktoré prenasledovali úprimný rod náš, pričom myseľ mi preniká tá sladká myšlienka, že ono zlo nemá pôvod v národe našom, ale že je k nám prinesené a nám nanútené od národov cudzích...“ Aj takéto myšlienky vírili 22-ročnému Štúrovi hlavou na Vianoce roku 1837, ktoré prežíval v Bratislave.
Poézia je vo výbere zastúpená minimálne, a to jedinou, ale vnútorne ťažkou básňou Na matkinej mohyle. Objavným bolo zaradenie Štúrovej rozlúčkovej Reči v Ústave roku 1842, ktorá pôsobí ako výzva, návod i tézy na pôsobenie absolvujúcich študentov v nastávajúcich rokoch života. Veľmi aktuálnou je aj jeho esej Rusi, kde nachádzame aj túto myšlienku: „Jedna myšlienka teraz prelieta celou Európou: či sa budú Rusi miešať do terajšej práce Európy, a či nebudú. Nech sa stane akokoľvek, to jediné je isté, že Rusko postupuje voľným, ale rozmysleným krokom.“
Zostavovateľ a editor Jozef Ambruš napísal do tohto výberu aj záverečnú štúdiu Ľudovít Štúr. Život a dielo. A keďže ide o výber adresovaný najmä mladým a mladším generáciám, pripravil aj rozsiahle Vysvetlivky a poznámky, ozrejmujúce niektoré menej známe historické udalosti a osobnosti, a tiež Slovníček archaizmov a menej známych slov. Pre toto vydanie je tiež príznačné, že záložka knihy obsahuje hodnotenie osobnosti Ľudovíta Štúra z pera Štefana Krčméryho, tak ako ho prezentoval vo svojom syntetizujúcom literárnohistorickom diele Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry.
Prvým takto koncipovaným výberom je súbor Štúrových článkov, úvah a iných publicistických vystúpení, ktorý vyšiel v Matici slovenskej v Martine roku 1941 pod názvom Slovo na čase. Druhý podobný výber vyšiel presne o tridsať rokov neskôr, teda v roku 1971 vo vydavateľstve Tatran v Bratislave pod názvom Hlas k rodákom. Vyšiel ako 30. zväzok obnovenej matičnej edície Čítanie študujúcej mládeže.
Požiadavkám edície zostavovateľ podriadil aj obsah výberu. V záverečných Poznámkach a vysvetlivkách o tom napísal: „Do tohto výberu, ktorý vychádza s názvom Hlas k rodákom, usilovali sme sa zaradiť najrozličnejšie prejavy Ľudovíta Štúra, a to básnické i prozaické, aby tak čitateľ dostal podstatný prierez celým dielom tohto významného reprezentanta slovenského národného obrodenia.“
V súbore je zahrnutých aj niekoľko osobných listov Ľudovíta Štúra súkromným osobám, ktorých obsah autor považoval za mimoriadne závažný. Dokonca celý výber sa začína Štúrovým listom Ctibohovi Zochovi z 26. decembra 1837. A je v ňom aj tento odsek: „Zamýšľam sa nad históriou a vidím, že najväčším zlom je totiž feudalizmus a z neho vzniklá aristokracia, ony boli príčinou tisícerých strastí, nešťastí, záhub, ktoré prenasledovali úprimný rod náš, pričom myseľ mi preniká tá sladká myšlienka, že ono zlo nemá pôvod v národe našom, ale že je k nám prinesené a nám nanútené od národov cudzích...“ Aj takéto myšlienky vírili 22-ročnému Štúrovi hlavou na Vianoce roku 1837, ktoré prežíval v Bratislave.
Poézia je vo výbere zastúpená minimálne, a to jedinou, ale vnútorne ťažkou básňou Na matkinej mohyle. Objavným bolo zaradenie Štúrovej rozlúčkovej Reči v Ústave roku 1842, ktorá pôsobí ako výzva, návod i tézy na pôsobenie absolvujúcich študentov v nastávajúcich rokoch života. Veľmi aktuálnou je aj jeho esej Rusi, kde nachádzame aj túto myšlienku: „Jedna myšlienka teraz prelieta celou Európou: či sa budú Rusi miešať do terajšej práce Európy, a či nebudú. Nech sa stane akokoľvek, to jediné je isté, že Rusko postupuje voľným, ale rozmysleným krokom.“
Zostavovateľ a editor Jozef Ambruš napísal do tohto výberu aj záverečnú štúdiu Ľudovít Štúr. Život a dielo. A keďže ide o výber adresovaný najmä mladým a mladším generáciám, pripravil aj rozsiahle Vysvetlivky a poznámky, ozrejmujúce niektoré menej známe historické udalosti a osobnosti, a tiež Slovníček archaizmov a menej známych slov. Pre toto vydanie je tiež príznačné, že záložka knihy obsahuje hodnotenie osobnosti Ľudovíta Štúra z pera Štefana Krčméryho, tak ako ho prezentoval vo svojom syntetizujúcom literárnohistorickom diele Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry.
