Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 13. apríl 2025Meniny má Aleš
< sekcia Magazín

Pred 95 rokmi sa narodila Anna Franková

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk

Denník Anny Frankovej vyšiel prvýkrát v roku 1947, teda niečo viac ako päť rokov po jej trinástich narodeninách, keď dostala denník. Odvtedy bola kniha preložená do približne 70 jazykov.

Frankfurt nad Mohanom/Amsterdam/Bratislava 12. júna (TASR) - Jej meno poznajú ľudia na celom svete najmä vďaka denníku, v ktorom opísala život v úkryte v Amsterdame, kde sa s rodinou a s ďalšími Židmi ukrývala pred nacistami. Len málo kníh má aj po desiatkach rokov takú výpovednú hodnotu a skrýva v sebe taký emocionálny náboj ako denník trinásťročného židovského dievčaťa Anny Frankovej, od narodenia ktorej uplynie v stredu 12. júna 95 rokov.

Annelies Marie Franková sa narodila 12. júna 1929 vo Frankfurte nad Mohanom do nemeckej židovskej rodiny. Jej otec Otto pracoval ako bankový úradník, matka Edith bola ženou v domácnosti. Mala jedného súrodenca, o tri roky staršiu sestru Margot.

Po nástupe Adolfa Hitlera k moci sa rodina Anny Frankovej rozhodla v roku 1933 utiecť do Amsterdamu. Ani v Holandsku však pred nacistami neunikli - do krajiny vtrhli 10. mája 1940. Diskriminácia židovského obyvateľstva a zavádzanie protižidovských zákonov sa aj v Holandsku neustále stupňovali.

Na svoje trináste narodeniny dostala Anna Franková 12. júna 1942 darček, ktorým bol zošit v červeno-bielom kockovanom obale. Anna sa rozhodla, že si do neho bude písať svoj denník. Až do 1. augusta 1944 v ňom očami dievčatka zaznamenávala hrôzostrašnú realitu, všetko to, čo sa dialo okolo nej. Písala v ňom aj o svojej viere v dobro ľudí a nádeji na mier.

V denníku verne zachytila život v úkryte, najmä všetky peripetie medzi jeho múrmi, dusivú atmosféru, zmeny ľudských charakterov. Celý čas v sebe osem obyvateľov skrýše dusilo zlosť, napätie či strach, nikto sa nemohol nahlas smiať alebo plakať. Do denníka, ktorý sa stal mementom krutosti nacistického režimu, pretavila všetky svoje pocity.

Z obáv pred hroziacim nebezpečenstvom a deportáciami sa rodina Frankových rozhodla 6. júla 1942 ukryť v tajnej prístavbe na Prinsengracht 263. Spolu s nimi sa v zadnom trakte domu v centre Amsterdamu ukrývali aj ďalší štyria Židia. Do úkrytu viedol jediný vchod cez dvere skryté za špeciálnou otočnou knižnicou. Ich útočiskom bol viac ako dva roky, presne 761 dní až pokiaľ 4. augusta 1944 nevtrhla do ich úkrytu polícia a gestapo.

Anna Franková sa konca vojny nedočkala. Zomrela na týfus vo februári - marci 1945 (presný dátum nie je známy) v koncentračnom tábore Bergen-Belsen.

Holanďanke Miep Giesovej, ktorá ukrývala Annu Frankovú, jej rodinu a štyroch ďalších Židov pred nacistami, sa podarilo zachrániť Annin denník. Ten odovzdala jej otcovi so slovami: "Toto je dedičstvo vašej dcéry." Otto Frank, ktorý ako jediný z rodiny prežil holokaust, nedokázal spočiatku prečítať texty svojej dcéry. Približne po mesiaci "našiel silu tie riadky prečítať" a úryvky z denníka poslal svojim príbuzným do Bazileja. Tí boli presvedčení o tom, že tento dokument by si otec Anny nemal nechať iba pre seba.

Denník Anny Frankovej vyšiel prvýkrát v roku 1947, teda niečo viac ako päť rokov po jej trinástich narodeninách, keď dostala denník. Odvtedy bola kniha preložená do približne 70 jazykov.

Unikátne svedectvo tragédie doby očami židovského dievčatka žije dodnes v rôznych podobách a dočkalo sa mnohých foriem umeleckého spracovania, pričom jej posolstvo je v čase rastúceho extrémizmu, antisemitizmu a popierania holokaustu čoraz nástojčivejšie.

Blanár využil fórum v Antalyi na sériu diplomatických rokovaní

Blanár upozornil, že zastavenie tranzitu plynu cez ukrajinské územie hospodársky a ekonomicky poškodzuje nielen Slovensko a celú Európsku úniu, ale aj samotnú Ukrajinu.

- Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár absolvoval 11. a 12. apríla sériu rokovaní na diplomatickom fóre v tureckej Antalyi.

- V rámci osláv Dňa Slovákov v Maďarsku si v sobotu predstavitelia tamojšej slovenskej menšiny pripomenuli 30. výročie založenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM).

- Austrálsky jazdec Oscar Piastri z McLarenu si vybojoval pole position v sobotňajšej kvalifikácii na Veľkú cenu Bahrajnu F1.

- Otvárací ceremoniál Svetovej výstavy Expo 2025 sa v sobotu konal v japonskom meste Osaka.

- Sýrske ministerstvo vnútra ohlásilo v sobotu zaistenie približne štyroch miliónov tabletiek drogy captagon - stimulantu podobného amfetamínu, ktoré mali byť vyvezené z prístavného mesta Lázikíja.

- Vo väčšine okresov Banskobystrického a Košického kraja, a tiež v okrese Levice treba zo soboty na nedeľu (13. 4.) počítať s mrazom, ktorý predstavuje ohrozenie pre vegetáciu.

- Administratíva amerického prezidenta Donalda sa rozhodla vyňať smartfóny, počítače a ďalšiu elektroniku z tzv. recipročných ciel.

- Približne dve hodiny trvali rozhovory medzi predstaviteľmi Iránu a Spojených štátov o jadrovom programe Teheránu, ktoré sa v sobotu uskutočnili v Maskate, hlavnom meste Ománu.

- Opozičné KDH dúfa, že prezident SR Peter Pellegrini nepodpíše zákon o odškodnení pokút za porušenie opatrení počas pandémie ochorenia COVID-19.

- Prezident SR Peter Pellegrini by mal zabezpečiť, aby poslanci Hlasu-SD nehlasovali za novelu zákona o predčasnom odchodnom a výsluhovom dôchodku pre prokurátorov, keď ju po vetovaní vráti do Národnej rady (NR) SR.

- Najmenej 46 ľudí utrpelo ľahké zranenia, respektíve mierne podráždenie dýchacích ciest, keď sa v sobotu na výstave modelov vláčikov Miniatur Wunderland v Hamburgu nadýchali dráždivého plynu, ktorý tam vypustil neznámy páchateľ.

- Bratislavské univerzity vítajú snahu rezortu školstva zaviesť pre študentov možnosť výberu medzi písaním záverečnej práce a absolvovaním odbornej stáže.

- Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár viedol v tureckej Antalyi bilaterálne rokovania so svojim ukrajinským náprotivkom Andrijom Sybihom.

- Izraelská armáda dokončila prevzatie kontroly na novým bezpečnostným koridorom vytvoreným v oblasti bývalej židovskej osady Morag - medzi mestami Chán Júnis a Rafah - na juhu Pásma Gazy.

- Transakčná daň má množstvo nedostatkov a u obyvateľov Slovenska vyvoláva veľkú nevôľu. Uviedol to prezident SR Peter Pellegrini v relácii STVR Sobotné dialógy.

- Prezident SR Peter Pellegrini kritizuje zákon o odškodnení pokút za porušenie opatrení počas pandémie ochorenia COVID-19.

- Prezident SR Peter Pellegrini nepodpíše novelu zákona, ktorá upravuje predčasné odchodné a výsluhový dôchodok pre prokurátorov.