Quantcast
< sekcia Magazín

Od narodenia autora tria Athos, Porthos a Aramis ubehlo 220 rokov

V roku 1802 sa narodil francúzsky spisovateľ Alexandre Dumas starší. Najznámejšie jeho diela sú Traja mušketieri a Gróf Monte-Christo. Foto: TASR/Wikipédia

Dumasove diela vytvorené v energickom štýle, plné dramatických dejových zvratov prijalo publikum s nadšením.

Villers-Cotterets/Bratislava 24. júla (TASR) - Autor dobrodružných historických románov, divadelných hier, esejí, poviedok a cestopisov, Alexandre Dumas starší, sa vďaka prózam ako Gróf Monte Cristo či Traja mušketieri stal nesmrteľným. Mnohé z jeho diel sa dočkali filmového spracovania a svojimi dobrodružnými zápletkami dodnes nadchýnajú čitateľov na celom svete.

Od narodenia slávneho francúzskeho spisovateľa uplynie v nedeľu 24. júla 220 rokov.

Alexandre Dumas st., vlastným menom Dumas Davy de la Pailleterie, sa narodil 24. júla 1802 vo francúzskom meste Villers-Cotterets do rodiny generála Napoleonovej armády. Bol taktiež vnukom šľachtica a černošskej haitskej otrokyne. Vo veku štyroch rokov mu zomrel otec a keďže na štúdium peniaze nezvýšili, vzdelával sa u miestneho farára. Ešte ako mladík získal úradnícke miesto v notárskej kancelárii.

V roku 1822 sa presťahoval do Paríža a našiel si prácu pisára na dvore Ľudovíta Filipa, vojvodu Orleánskeho a neskoršieho francúzskeho kráľa. Popritom sa venoval písaniu divadelných hier a spolupracoval s hercom a predchodcom francúzskeho romantizmu a realizmu François-Josephom Talmom.

Dumasove diela vytvorené v energickom štýle, plné dramatických dejových zvratov prijalo publikum s nadšením. Úspešné boli jeho hry ako napríklad Henri III. a jeho dvor (1829), v diele Napoleon Bonaparte (1831) písal o vtedy nedávno zosnulom cisárovi a príbeh o láske, žiarlivosti a hneve spracoval v dráme Antony (1831). Tvorba, ktorú uverejňoval v časopisoch mu v roku 1830 umožnila stať sa spisovateľom na plný úväzok.

Literát písal aj historické romány na pokračovanie, pričom úzko spolupracoval s ďalšími autormi, najmä s Augustom Maquetom. Práve Maquet, ktorý bol aj profesorom histórie, mal na starosti vyhľadávanie materiálov pre príbeh a načrtnutie deja, ktorý Dumas literárne spracoval. Historická presnosť bola však v úzadí a dôraz sa v dielach kládol na psychológiu postáv. Hlavným cieľom bolo teda vytvoriť vzrušujúci príbeh na pozadí pestrých dejín.
Ilustračné foto.
Foto: TASR

V roku 1843 sa čitatelia dočkali historického románu Le Chevalier d'Harmental, no mimoriadny ohlas vzbudili o rok neskôr Traja mušketieri. Román odohrávajúci sa za vlády Ľudovíta XIII. o mušketieroch Athosovi, Porthosovi, Aramisovi a gaskonskom šľachticovi d’Artagnanovi, ktorý sa stal ich druhom, bol taký úspešný, že postupne vznikli aj jeho pokračovania Traja mušketieri po dvadsiatich rokoch (1845) a Vikomt de Bragelonne alebo Po desiatich rokoch (1848–1850).

Strhujúci príbeh nespravodlivo uväzneného Edmonda, ktorý sa chce pomstiť nepriateľom, je zvečnený v próze Gróf Monte Cristo (1844–1845). Z ďalšieho množstva románov možno spomenúť historickú fresku z obdobia Veľkej francúzskej revolúcie s názvom Pamäti lekára (1848), ktorú dopĺňajú prózy Kráľovnin náhrdelník (1849-1850) a Dobytie Bastily (1850). Známa je tiež próza o láske, žiarlivosti a posadnutosti s názvom Čierny tulipán (1850). Nedokončený rukopis dávno strateného románu Le Chevalier de Sainte-Hermine (Rytier zo Sainte-Hermine), ktorý v roku 1869 vychádzal na pokračovanie v časopise Le Moniteur, objavili v Národnej knižnici v Paríži koncom 80. rokov minulého storočia. Knižného publikovania sa dočkal v roku 2005.

Hoci Alexandre Dumas dokázal počas svojho života zarobiť milióny, vlastníctvo divadla i zámku nazvaného Monte Cristo, ako aj nákladný spôsob života pohltili takmer všetok jeho majetok a sám sa dostal do rúk veriteľov. Spisovateľ sa na sklonku života uchýlil k synovi, taktiež spisovateľovi, autorovi slávneho diela Dáma s kaméliami.

Jeden z najčítanejších autorov všetkých čias Alexandre Dumas starší zomrel 5. decembra 1870 v Puys v Normandii. V novembri 2002 rakvu s jeho telesnými pozostatkami preložili z rodného mesta do parížskeho Panteónu.