Quantcast
< sekcia Magazín

Autor známej humoresky Reštavrácia sa narodil pred 200 rokmi

Ilustračná fotografia. Foto: TERAZ.sk

Ťažisko literárnej tvorby Jána Kalinčiaka bolo v próze, do ktorej vniesol nové historické námety.

Martin/Bratislava 10. augusta (TASR) - Patril k najvýznamnejším štúrovským prozaikom, k zakladateľom slovenskej historickej novely a zároveň teoretikom pokúšajúcim sa formulovať estetické princípy romantizmu. Od narodenia Jána Kalinčiaka, prozaika, básnika a literárneho kritika, autora legendárnej humornej novely Reštavrácia, uplynie v stredu 10. augusta 200 rokov.

Ján Kalinčiak sa narodil 10. augusta 1822 v dedinke Horné Záturčie (dnes je súčasťou Martina) ako syn evanjelického farára. Rozhodujúce pre jeho národné prebudenie bolo štúdium na lýceách v Bratislave a Levoči. V rokoch 1843–1845 študoval históriu a filozofiu na univerzite v Halle.

Pre jeho literárne formovanie mali rozhodujúci vplyv kontakty so štúrovcami, najmä blízke priateľstvo s Ľudovítom Štúrom. Zúčastnil sa na kodifikácii spisovnej slovenčiny, po ktorej písal už len po slovensky.

Po štúdiách pracoval najskôr ako vychovávateľ, v rokoch 1846-1858 učil na evanjelickom gymnáziu v Modre a do roku 1868 bol riaditeľom na nemeckom Evanjelickom gymnáziu v Tešíne.

Ťažisko literárnej tvorby Jána Kalinčiaka bolo v próze, do ktorej vniesol nové historické námety. Kým jeho básnické a prozaické diela zo 40. rokov 19. storočia ako Králův stůl, Bozkovci, Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky, Mládenec slovenský, Svätý duch majú romantický charakter, neskoršie prózy Knieža liptovské, Reštavrácia, Mních či Orava nadobúdali už realistické tendencie.

Vo svojich dielach reagoval aj na spoločenské problémy doby, pri ktorých prezentoval ironický pohľad na zvyšky slovenského zemianstva v čase jeho úpadku. Najznámejším príkladom je satirická novela Reštavrácia (1860), v ktorej rozklad zemianskeho stavu ukázal na pozadí volieb župných funkcionárov. Predvolebné aktivity kandidátov zobrazil ako komédiu. Kandidátov totiž viac ako zanedbaný stav krajiny zaujímali obžerské a pijácke orgie, pričom klamstvo, podvádzanie, alebo vydieranie boli prostriedkami na dosiahnutie volebného víťazstva.

Novela sa dočkala aj úspešného filmového spracovania pod názvom Zemianska česť (1957), v ktorom si zahrali poprední slovenskí herci ako Ladislav Chudík, Andrej Bagar, Hana Meličková, Eva Latkóczy, Jozef Kroner alebo František Dibarbora.

Z literárnokritickej práce je najvýznamnejšia Kalinčiakova polemika so zástancami Záborského básnickej knihy Žehry. Podarilo sa mu v nej prebojovať teoretické princípy slovenského literárneho romantizmu proti klasicizmu. Za dominanty umeleckého diela považoval prítomnosť autorskej individuality a tvorivú originalitu.

V roku 1869 Jána Kalinčiaka z politických dôvodov predčasne penzionovali, presťahoval sa do Martina a v rokoch 1869–1871 vydával a redigoval literárny mesačník Orol.

Ján Kalinčiak zomrel 16. júna 1871 v Martine a pochovaný je na martinskom Národnom cintoríne.